Práve dokončuje detektívny román a jeho stránky zaťažuje drsným príbehom. Navyše ako bude vyzerať obálka knihy Karmínový dvojdolár, ste mali možnosť rozhodnúť vy, čitatelia nedeľníka.
Výňatok z knihy Karmínový dvojdolár
„Gus určite nie. Počul si Carpentera. Ja sa nenechám vy*** z roboty za to, že si si práve zmyslel hrať sa na svätého Petra a určovať, komu dáš pozvánku, komu nie a vymknúť sa pri tom rozdávaní zo systému. Vieš dobre, že ťa systém zotne, hneď ako vystrkuješ rožky priveľmi. Tak, prosím, vezmi na vedomie Ruth, moje deti a aspoň trochu aj mňa,” oponoval mu Rob. Šlo o morálny rozkol medzi dvomi parťákmi. Mali na vec jednoznačne rozdielny pohľad, ale Rob mal za sebou aj Williama. Gus mal za sebou štipendium, ktoré dával dvom Robovým potomkom, aby mohli študovať školu, ktorú chceli. Áno, presne preto Ruth nemohla Gusovi nikdy povedať, že, prepáč, Rob ma serie, máme tichú domácnosť, raňajky či večera nebudú. Gus to dobre vedel, ale nezneužíval to. Chodieval k nim vtedy, keď s Robom mali ťažké prípady a venovali prípadom nad rámec hodín v službe. Prípadne, keď sa dohodli, že si spravia taký pohodový večer. Na druhej strane Gus vedel tiež, že ich manželské problémy si ani len nevie predstaviť a je rád, že on to má, ako to má. Jednak môže stále bez výčitiek vy*** alebo trochu zbaliť každú poriadnu ženskú, ktorá prejde okolo a prejaví mu jej záujem svojím pohľadom. A tiež si môže robiť absolútne všetko, čo sa mu zachce. Najmä, keď vie, že len čo stretne tú pravú, bude patriť najmä rodine. Ešte má čas pár rokov a potom povie policajnému zboru zbohom, splnil som si svoj detský sen číslo jeden.
A teraz prichádza na rad môj detský sen číslo dva a to je fajn rodina. Ale taká rodina, ktorá je rodinou vo svojej prapodstate a len sa na ňu nehrá. Nechce mať rodinu, kde sa všetci tvária, ako im je spolu super a pritom to absolútne nefunguje. Jeho rodina bude tá, ktorá pri ňom bude v bezpečí, a kde sa nebudú doma báť, či sa vráti z práce domov živý a zdravý, alebo v stave, že mu budú môcť akurát tak popol rozhádzať do oceánu, ako si to želal pre tento prípad. Nechcel mať hrob. Nechcel v nikom vytvárať nejakú povinnosť niekam chodiť, starať sa o niečo a najmä nechcel dávať peniaze firmám spravujúcim cintoríny. Pri dnešnom počte ľudí to je podľa neho čistá zlodejina, aby ľudia platili nájomné za miesto, kde sú spráchnivené kosti a rozpadnuté zuby, prípadne trocha popola. Kto bude chcieť, ten si spomenie v jeho srdci a tým ostatným nech nie som na ťarchu. Keby to bolo na ňom, povinne by všetkých nechal spopolňovať a v nadväznosti na to rozptýliť. Koľko peňazí by v spoločnosti nezmizlo v nenažratých hrdlách pohrebných služieb či správcov cintorínov.
(Pokračovanie si prečítate budúcu nedeľu.)
O obálke knihy ste rozhodli vyUž budúcu nedeľu 1. septembra 2013 sa dozviete, ktorá titulka vyhrala v hlasovaní. Uverejníme aj meno výhercu, ten získa dva vstupy na krst knihy, ktorý sa uskutoční 16. októbra 2013 v Bratislave.
