Za ťažko skúšaný sektor označila i domovy sociálnych služieb. Hovorí o akútnej stresovej poruche týkajúcej sa mnohých pracovníkov v tejto oblasti. "Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu," poznamenala. Za potrebné označila aj čo najskoršie vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a opatrovateľských kapacít.
Strach a hnev sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Osobitne pri téme očkovania rozdeľujú našu spoločnosť, pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová. Kritizovala zneužívanie strachu a hnevu na uvoľnenie nenávisti. Na Slovensku sa podľa nej nevieme zhodnúť na základných riešeniach v boji s pandémiou. Zdôraznila tiež, že ak deťom nedoprajeme psychosociálnu rekonvalescenciu, dôsledky pandémie môžu mať až generačný charakter.
Mnohí ľudia podľa prezidentky žili v dôsledku pandémie s pocitmi ohrozenia a úzkosti pre stratu zamestnania či životnej stability. Strach a hnev sa preto podľa nej na dlhé mesiace stali hlavnou spoločenskou emóciou. Rozumie preto aj obavám ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. "Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vyrovnania sa s pandémiou," skonštatovala v utorok prezidentka pred plénom Národnej rady (NR) SR.
"Hlbokou ľudskou emóciou už však nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť," zdôraznila hlava štátu s tým, že takíto ľudia nechcú spájať. História podľa nej ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. "A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom," dodala.
Prezidentka pripomenula, že podľa prieskumu si až 71 percent ľudí myslí, že sa slovenská spoločnosť nevyvíja správnym smerom. Je to oproti minulému roku nárast o 20 percent. "Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach v boji s pandémiou, ale ani na otázke spravodlivosti či potrebných reformách," dodala.
Čaputová pripomenula aj svoju úlohu nielen vyhlásiť referendum, ale i prebrať zaň zodpovednosť. Poslancom povedala, že majú možnosť prijať ústavnú zmenu a požiadať o vyhlásenie referenda. "Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim," dodala.
"Veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia," pripomenula s tým, že Slovensko je na chvoste krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami. Ocenila zmenu prístupu k opatreniam v tomto školskom roku. Pripomenula, že osobitne ťažko doľahla situácia na deti zo sociálne slabších rodín.
Hlava štátu tiež pripomenula, že v dôsledku zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, znepokojujúco narástol počet detí s úzkostnými či depresívnymi stavmi. "Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter," uzavrela prezidentka.
