Interrupcia je legálna v Uruguaji, na Kube, v Argentíne, v metropole Mexiko a troch z 32 štátov mexickej federácie. Tento zákrok je úplne zakázaný v Salvádore, Hondurase, Nikarague, Dominikánskej republike a na Haiti. V iných štátoch regiónu je interrupcia možná len v prípade ohrozenia života ženy, ak je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo ak plod nie je životaschopný.
AFP uviedla, že dolná komora čilského Kongresu práve v utorok schválila návrh zákona o dekriminalizácii interrupcií do 14. týždňa tehotenstva, čo je zásadný zlom v krajine, kde sa katolícka cirkev stavia proti tejto praxi. Návrh musí ešte schváliť čilský ultrakonzervatívny Senát.
Dekriminalizáciu interrupcií vo všetkých štátoch mexickej federácie žiadali v utorok desiatky žien, ktoré sa vydali na pochod ulicami hlavného mesta Mexiko. Počas pochodu došlo k potýčkam medzi skupinami žien a políciou, dodala AFP.
Táto demonštrácia sa uskutočnila po prelomovom rozhodnutí mexického najvyššieho súdu zo začiatku septembra, ktorý deklaroval, že umelé prerušenie tehotenstva nemožno považovať za trestný čin.
Tento súdny verdikt umožní všetkým ženám v Mexiku, aby v nevyhnutnom prípade podstúpili interrupciu bez obáv zo stíhania a potenciálneho uväznenia, dodala AFP.
Podobné zhromaždenie sa konalo aj v peruánskom hlavnom meste Lima, kde desiatky ľudí žiadali, aby vláda legalizovala umelé potraty, ktoré sú v súčasnosti povolené len vtedy, keď je život ženy v ohrození.
Demonštrantov však podľa AFP čaká zápas s nedávno zvoleným prezidentom Pedrom Castillom, ľavicovým konzervatívcom, ktorý počas predvolebnej kampane odmietol legalizáciu interrupcií.
Podľa odhadov občianskych aktivistov sa pritom v Peru každoročne vykoná približne 370.000 nelegálnych interrupcií.