Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský však hovorí, že spustiť ju budú môcť až v roku 2024 po tom, čo vychytajú všetky muchy.
Na vláde za reformu nezahlasovali ministri hnutia Sme rodina, ktoré tvrdí, že má výhrady. „Chceme garanciu, a máme ju zatiaľ len ústnu, že táto reforma nebude viesť k rušeniu nemocníc,“ povedal minister práce Milan Krajniak. Podstatou novej reformy, ktorá má zásadne zmeniť zdravotnú starostlivosť na Slovensku, je rozdelenie nemocníc podľa rôznych typov. Minister Lengvarský tvrdí, že žiadna sa nebude rušiť.
„Žiadne lôžko nebude zrušené, prinášať budú väčší komfort, pacient sa bude cítiť bezpečnejšie a bude mu poskytnutá kvalitná starostlivosť,“ povedal minister. Práve reforma nemocníc je podmienkou na zisk 1,5 miliardy eur z plánu obnovy EÚ, ktorý pôjde na výstavbu nových nemocníc, zmeny v ambulantnej starostlivosti či dlhodobej zdravotnej starostlivosti.
Ešte nie je jasné, ktoré nemocnice budú preklasifikované. „Na základe kritérií a dohody s pripomienkujúcimi subjektmi budeme ešte rok analyzovať stav a potom sa určí sieť,“ uviedla Angelika Szalayová, koordinátorka reformy na ministerstve zdravotníctva.
Podľa rezortu zdravotníctva ide o najväčšiu reformu za posledných 17 rokov. Priniesť by mala menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov, kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkov a ich zastabilizovanie. Minister sľubuje, že sa „nebude robiť všade všetko a v malom počte“. Lekárske odborové združenie reformu kritizuje. Tvrdí, že optimalizácia siete nerieši príčiny, ale následky.
„Neustále počúvame od ministerstva, ako je cieľom, aby sa zložité operácie a výkony robili len na oddeleniach či v nemocniciach, ktoré majú dostatočné skúsenosti. Centralizácia náročných výkonov je už dávno trend medicíny a mnohoročná prax aj v slovenských nemocniciach,“ tvrdí predseda združenia Peter Visolajský.
