Sú myšlienky na Boha a na anjelov, ktorí ho tam hore potrebovali, akousi barličkou na to, aby ste zvládli prekonať žiaľ?
Nie je to ľahšie a nepoteší ma ani to, že nie som jediná matka, ktorá prišla o dieťa. Veď každý deň sa stane nejaké nešťastie a matky strácajú svoje deti. Cudzia bolesť ma však nemôže tešiť v mojom žiali. A s tým Pánom Bohom je to chimérne – zdanlivé... Na jednej strane majestát smrti, na druhej strane nevieš, čo je na druhom brehu rieky. Či ten prievozník vie dať nejakú správu, aby sme sa nebáli, že všetko bude v poriadku. Keď som kamarátke Ľube Vančíkovej povedala, ako mi život nakladá, že toľko hádam ani neunesiem, povedala mi: „Vieš, Mája, život len toľko naloží, koľko unesieš.“
Máte za sebou bezsenné noci a ešte ich veľa takých bude...
Boli to bezsenné noci, nemohla som zaspať a to bolo najhoršie. Otvorené oči, videla som, ako hodiny ubiehajú a ja nespím... Snažila som sa upokojiť tým, že to nemôže byť pravda, že sa prebudím a všetko bude iné. No nebolo. Je to už niekoľko dní, a čím ďalej, tým menej tomu verím. Borisova žena Hanka mi priniesla jeho popol v krásnej keramickej škatuľke. Zvlášť mi odovzdala časť jeho popola vo vrecúšku, ten budem mať špeciálne uložený v zlatom prívesku.
Je to kus tela môjho syna, je to prítomnosť, ktorú si viem zosobniť. Syna sme pochovali do hrobu k otcovi Michalovi Slivkovi († 78). Keď ho tam Mário položil, povedala som si: Bože môj dobrý, dvadsaťpäť rokov sa to chlapča snažilo, aby zvládlo v Amerike aj dobré, aj zlé. Prežil tam aj krutý život, lebo Amerika nie je ohľaduplná k nikomu. Tam buď uspeješ, alebo prehráš. A Boris sa vždy snažil vyhrabať zo zlého, vybudovať okolo seba čosi, čoho sa mohol chytiť a naraz – vráti sa mi troška popola?! To už je čo, Pane Bože? Prečo si ma takto strašne potrestal? Musím ten popol stále držať v ruke, aby som aspoň tak cítila synovu prítomnosť. Lebo už fakt, že odišiel, som ťažko v sebe spracovávala...
Za niekoľko dní sa to ani spracovať nedá, hoci vy ste vždy boli silná žena. A priznám sa, že s obdivom počúvam, ako o tragédii dokážete hovoriť, potláčať smútok, ktorý je ešte príliš čerstvý...
Nemám túžbu pôsobiť ako silná žena. Práve naopak – som zlomená, som ochudobnená, som osamelá. Musím sa nútiť žiť a nerozbiť ten zostatok aj tak slabého srdca. Aby som nespôsobila svojmu mladšiemu synovi a vnučke ďalší bôľ a ďalší pohreb. Lebo keď srdce trápiš, má to naň neblahý dôsledok. A ja svoje srdce teraz stále týram. Vidím, že je to nekonečné a nemenné, že sa môžem hádzať o zem, a nič nezmením. Musím to však zvládnuť, aj keď je to ťažké. Keď som musela ísť na nákup, začali sa mi v jednej chvíli triasť ruky, podlamovať kolená... Oprela som sa o nákupný vozík a povedala som si: Prosím ťa, spamätaj sa, nič nezmeníš! Rozhodla som sa, že odteraz budem na Borisa myslieť ako na živého. To jediné mi pomôže.
Boris žil v Amerike, delili vás tisícky kilometrov. Znásobilo to vaše silné puto?
Áno, určite. Koľkokrát som myslela na to, ako rada by som ho objala. Vtedy Boris povedal: „Mama, prídem!“
Ako často chodieval syn na Slovensko?
Naposledy tu bol pred dvomi rokmi. Prišiel aj pred piatimi rokmi, keď som oslavovala osemdesiatku. Bolo to absolútne nečakané. Boris natočil video, v ktorom hovoril, že nemôže dnes so mnou byť na oslave. Ale prevedie ma aspoň Washingtonom, pripomenie mi miesta, kadiaľ sme spolu chodili, keď som za ním bola v Amerike. Ukazoval mi vo videu pomníky, Biely dom, rieku a mnoho iných miest... Deti Filip (18) a Lili (16), ktoré vyženil a odmalička ich s láskou vychovával, mi nakreslili obrázky a napísali blahoželanie. S láskou som sledovalo video na veľkom plátne.
Naraz prišiel pomyselný strih a na javisko vstúpil Boris! Publikum zamrelo, ja tiež, lebo sme nevedeli, či je Boris skutočný, alebo je to nejaký experiment. Syn prišiel ku mne, hlboko sa mi poklonil a objal ma. V tom objatí bolo všetko – odpustila som mu aj to, že odišiel, že som musela roky strádať toto objatie. Bola som šťastná, že je so mnou, že je všetko v poriadku. Chcel prísť aj teraz, ale odhovárala som ho, že bude musieť byť v karanténe, a to sa mu neoplatí absolvovať takú dlhú cestu lietadlom pre zopár dní na Slovensku.
