Ako ľudskú psychiku ovplyvňuje počasie a zmena ročných období?
Jeseň a následná zima nám uberajú z tak dôležitého prirodzeného svetla. Vstávame do tmy a rýchlo sa zotmieva. V práci sme čoraz dlhšie pod umelým osvetlením. Svetlo a osvetlenie ovplyvňujú naše city a prežívanie, majú vplyv na naše fyzické telo. Nedostatok svetla má vplyv na tvorbu serotonínu a jeho nízka hladina je zodpovedná za úzkosti, depresiu, problémy s pamäťou, vnímanie bolesti, ale i bolesti hlavy. Jeho tvorbu vieme podporiť stravou, správnym osvetlením, pohybom a využitím svetelných dní k doslovnému nabíjaniu. Slnečné kúpele naši predkovia využívali od nepamäti. Čiže tak, ako si meníme šatník podľa ročného obdobia, mali by sme meniť aj osvetlenie doma a v pracovných priestoroch na plnospektrálne. Dovoliť, aby do priestorov preniklo čo najviac prirodzeného svetla vytiahnutím roliet.
Pre jeseň sú typické teplotné výkyvy, čo ovplyvňuje aj naše fyzično. Čo radíte urobiť pre svoje telo?
Viac dbať o imunitu. Tá je spojená so stravou, ktorú by sme mali rovnako pozmeniť za prehrievajúcejšiu. Koreňová zelenina, tekvice, kyslá kapusta by mali mať miesto na tanieri viac ako v lete. Dôležité je otužovanie. Nemusí sa každý oddávať plávaniu v chladnom či ľadovom jazere. Stačí ukončiť sprchovanie zopár minútami studenej vody. A v neposlednom rade venovať pozornosť dýchaniu. A ja hovorím - výdychu. Vydýchať napätie z tela. A pokojne sa aj otriasť, ako to robia zvieratá. Prečo nie.
Minulý rok a aj tento rok je navyše poznačený svetovou pandémiou koronavírusu, čo tiež nepridá na psychike.
Určite, ale už samotné prijatie stavu tu a teraz je dobrým začiatkom. Následne si položiť otázku, čo viem zmeniť a čo nie. A z emócií sa presunúť k racionalite a k peru a papieru, a spísať si body, kde viem aktívne meniť svoj stav poznačený pandémiou. Vyjsť z komfortnej zóny je nevyhnutné. Prijať zmeny, pomenovať dôsledky zmien a prispôsobiť sa danému stavu. Odpor voči realite veľmi človeka nepodporuje a prináša napätie v tele i na duši. Slovom tejto doby je adaptabilita.
Ako rozpoznať náznaky, že nejde len o zlú náladu, ale začínajúcu depresiu?
Nie som psychiater, ale ak mi klient povie, že nevie spávať, trpí nechutenstvom či prejedaním sa, bolí ho celé telo, má problémy s pamäťou, pociťuje existencionálnu únavu, medziľudský kontakt ho zrazu vyčerpáva, býva často chorý, má intenzívnu úzkosť a akoby bol bez osobnej sily, nasmerujem ho k psychiatrovi. Často sa opakujúce bolesti chrbta, ramien, svalov, opakujúci sa zápal močového mechúra sú tiež prejavmi depresie.
A, samozrejme, keď má klient slzy na krajíčku a nerozumie prečo, keď racionálne je všetko v poriadku. Depresia sa vie schovať za veľa príznakov, ktoré však neraz ignorujeme, lebo ísť za psychiatrom je pre mnohých stále hanba. Prirodzená starostlivosť o psychické zdravie u nás potrebuje veľa osvety a dostatok kvalitných psychiatrov, ktorí potrebujú aj časový priestor na klienta, nielen 10 minút na predpísanie liekov. Duša potrebuje komunikáciu a časový priestor.
Môžeme sa depresii nejako brániť?
V prvom rade, depresia je viac ako smútok, je to komplexný psychický a fyzický stav, ktorý zasahuje všetky úrovne bytia. Teda aj prevencia z tohto faktu vychádza. Pohyb je základ. Rozlišujem cielené cvičenie a prirodzený pohyb. Výťah zameniť za schody, kráčať namiesto jazdiť. Byť na vzduchu a dýchať. Na to nepotrebujem peniaze. Rovnako dôležitá je strava, tiež vzťahy a ich kultivácia. V poradni sa pýtam jednoduché otázky – ako sa stravujete nielen obsahom, ale zaujíma ma i rytmus.
Aký máte denný a spánkový režim? Tu sa klienti neraz zháčia. Nakoľko je trend robiť veci spontánne, náš deň, týždeň či mesiac je často bez režimu. Lenže telo potrebuje vedieť, čo ho čaká a koľko energie bude na fungovanie potrebovať. Nevidím nič zlé na dodržiavaní rámcového režimu, na ktorom urputne nelipnem, ale rámcovo ho dodržiavam, nakoľko udržiava moje telo i dušu v určitom podporujúcom režime. Tento režim upravujem podľa ročných období.
