Ako uviedli tamojšie úrady, už 96-ročná žena sa nedostavila do Itzehoe na začiatok súdneho procesu týkajúceho sa jej spoluúčasti na zabití viac ako 11-tisíc ľudí.
Spomenutá žena, ktorú nemecké médiá identifikovali ako Irmgard Furchnerovú, mala prísť na súd, ale vo štvrtok ráno odišla z domu a taxíkom sa premiestnila k stanici metra na okraji Hamburgu. Po niekoľkých hodinách ju však našli. Súd zároveň odložil čítanie obžaloby, ktoré nebolo možné vykonať v neprítomnosti obžalovanej, na 19. októbra.
Dôchodkyňa predtým tvrdila, že pracovala ako sekretárka dôstojníka SS Paula Wernera Hoppeho v Stutthofe. Uviedla však, že nikdy nevkročila do samotného koncentračného tábora a nemala tušenie o vraždách, ktoré sa tam stali.
Hoppeho v roku 1957 odsúdili na deväť rokov väzenia. Zomrel v roku 1974. Nemecká verejnoprávna televízia NDR citovala vyhlásenie Irmgard Furchnerovej z roku 1954, keď ako svedkyňa v súdnom procese uviedla, že celá Hoppeho korešpondencia s vyššou administratívou SS prešla cez jej stôl a veliteľ jej každý deň diktoval znenie listov. O popravách nariadených Hoppem si údajne myslela, že boli trestom za priestupky.
Efraim Zuroff, izraelský historik a predstaviteľ Strediska Simona Wiesenthala pomenovaného po známom prenasledovateľovi nacistov, uviedol, že obžalovaná v nedávnom liste súdu tvrdila, že je príliš slabá na to, aby sa mohla postaviť pred súd. „Ak je dostatočne zdravá na to, aby mohla utiecť, je dostatočne zdravá aj na to, aby bola uväznená,“ povedal Zuroff pre agentúru AP a dodal, že pri stanovení výšky trestu by malo byť prihliadnuté i na spomenutý útek.
Žalobcovia tvrdia, že Furchnerová bola súčasťou aparátu, ktorý spolupracoval s nacistickým koncentračným táborom. V Nemecku platí právny precedens, že každého, kto pomáhal pri fungovaní akéhokoľvek nacistického tábora, môžu stíhať ako spoluvinníka na vraždách, ktoré tam spáchali. Nemku by mali súdiť ako mladistvú pre skutočnosť, že v čase trestných činov mala menej ako 21 rokov.
