"Dôvodov, prečo je to tak, je hneď viac. Svoju pozornosť totiž často upriamujeme len na často nakupované výrobky a služby, ako sú chlieb, mäso, mlieko, benzín či kaderník. Vývoj cien áut, klavírov, televízorov či dovoleniek až tak veľmi nesledujeme," vysvetlil investičný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Drahšie sú potraviny, oblečenie, vybavenie domácnosti či doprava. Inflácia v auguste dosiahla úroveň 3,8 %. Ako pokračoval Škriniar, ľudia si skôr pamätajú zdraženie, než dlhodobú nemennosť ceny, alebo zlacnenie. Otázkou podľa neho je, či by ľudia považovali nákup v akcii za pokles ceny v zmysle sledovania inflácie.
Takéto vnímanie totiž súvisí s tzv. osobnou infláciou, teda že obsah bežného nákupného košíka je u každého človeka iný. Napríklad mladý človek má úplne iné zloženie nákupov než dôchodca. Neschopnosť odhadnúť mieru inflácie spôsobuje, že zverejňované čísla sa zdajú ľuďom nízke. Prieskum Európskej komisie ukazuje, že zatiaľ čo čísla zverejnené analytikmi sa ľuďom zdajú nízke, pocit zo samotnej inflácie je opačný. Ľudia majú totiž pocit, že inflácia je dvakrát taká vysoká, než v skutočnosti je.
Inflácia má vplyv na veľkosť nákupov a taktiež aj na stav úspor v banke. "Preto je dobré nenechať úspory, ktoré plánujeme použiť až o pár rokov, na bežnom účte. Dlhodobé rezervy by sme totiž mali mať uložené tam, kde si dokážu udržať svoju kúpnu silu. Jedným z možných riešení sú napríklad globálne zamerané akciové investičné stratégie," dodal Škriniar.
