Rastúce ceny energií zapríčiňujú nielen priamy nárast nákladov v zariadeniach cestovného ruchu, ale prinášajú aj druhotné zdražovanie ďalších vstupov, akými sú služby, potraviny či tovary. Rastie aj cena práce, ktorá tvorí najväčšiu časť nákladov v službách cestovného ruchu. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák. Poznamenal, že predovšetkým domáci návštevníci sú veľmi citliví na ceny služieb. "Rast cien služieb bude nevyhnutný, ale podnikatelia nedokážu preniesť celý nárast do cien svojich služieb, to by spôsobilo pokles dopytu a záujmu zo strany návštevníkov," podotkol Harbuľák.
Tento problém je podľa neho najvýraznejší práve v gastrosektore. Zdôraznil, že tam hrozí najväčší pokles dopytu zo strany spotrebiteľov v dôsledku nárastu cien. Myslí si, že práve preto potrebuje tento sektor zásadné zmeny, ktoré by eliminovali nárast cien, napríklad dočasné zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH). "Takéto zníženie by pomohlo udržať tempo nárastu na akceptovateľnej úrovni a zároveň by vytvorilo priestor na zvyšovanie miezd a vyššiu motiváciu pre návrat zamestnancov do tohto sektora," tvrdí prezident ZCR.
Poukázal tiež na to, že pandémia spôsobuje výraznú krízu, akú si cestovný ruch v modernej histórii nepamätá. Aj v minulosti však cestovný ruch čelil viacerým krízam, ktorým sa prispôsobil. "Tak to bude aj v prípade tejto krízy. Odvetvie sa dokáže adaptovať na nové podmienky a požiadavky turistov, ktoré sa stanú akýmsi novým štandardom, a dokáže flexibilne reagovať na zmeny spotrebiteľského správania," tvrdí Harbuľák.
Zdôraznil však, že cestovný ruch čelí vysokej miere regulácie, a tá je najčastejšou prekážkou pri adaptácii podnikov v cestovnom ruchu na nové podmienky. "Smernice, nariadenia i národná legislatíva nedokážu pružne reagovať a uvoľňovať zviazané ruky podnikateľom. Tu vidíme obrovské rezervy," naznačil.
