Voľby sa konajú v približne 1200 obciach a mestách, vrátane miest ako Rím, Miláno, Neapol, Turín či Bologna a sú vo všeobecnosti považované za skúšku politických strán pred parlamentnými voľbami, ktoré by sa v Taliansku mali konať na jar roka 2023, píše agentura AP.
Približne 12 miliónov oprávnených voličov môže v komunálnych voľbách hlasovať od nedele do pondelka, pričom prvotné výsledky sa očakávajú krátko po zatvorení volebných miestností. Mnohí voliči však budú musieť počkať ešte ďalšie dva týždne, aby zistili, kto sa stal ich novým starostom. V prípade, že žiaden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, sa totiž v obciach s viac ako 15.000 obyvateľmi bude 17.-18. októbra konať druhé kolo volieb. Druhé kolo volieb starostov sa pritom očakáva v takmer všetkých väčších mestách, približuje AP. Starosta Milána Giuseppe Sala ale svojim prívržencom povedal, že by sa mu mohlo podariť získať dostatočnú podporu voličov už v prvom kole hlasovania a to druhé by sa tak konať nemuselo.
V hlavnom meste Rím zabojuje o udržanie sa vo funkcii úradujúca starostka Virginia Raggiová z populistického a protisystémového Hnutia piatich hviezd (M5S). Prieskumy verejnej mienky jej však predpovedajú neúspech. Naopak naznačujú, že najviac hlasov by mohol získať kandidát aliancie pravicových strán Enrico Michetti. Nepredpokladá sa však, že by získal viac ako 50 percent hlasov a vyhol sa tak druhému kolu volieb. V druhom kole by ho podľa prieskumov mohol napokon poraziť Roberto Gualtieri, kandidát Demokratickej strany a bývalý minister hospodárstva, uvádza agentúra AFP. V Ríme sa o funkciu starostu uchádza celkovo 22 kandidátov.
Raggiová sa funkcie starostky Ríma ujala v roku 1016, pričom jej mandát sprevádzali problémy s odvozom odpadu, či napríklad aj so zastaranými a zle udržiavanými vozidlami verejnej dopravy či stanicami metra.
