Títo veselí a krásni spoločníci okrem rozdávania radosti pomáhajú aj vedcom. Vďaka spevu zebričiek dokonca lekári budú môcť navrátiť hlas ľuďom, ktorí nemôžu rozprávať. Ako sa im to môže podariť?
Malé zebričky žijú v austrálskom vnútrozemí, obľúbené sú však po celom svete. Svoje meno si vyslúžili vďaka čiernym pásikom okolo krku, čím pripomínajú práve zebry. Keďže sú nenáročné, ale zaujímavé, rozhodli sa vedci využiť ich pri svojich výskumoch.
Vtáčik s vlastnou piesňou
Zaujali ich mozgové vlny týchto tvorov pri speve. Na hlavu im preto umiestnili silikónové snímače a získané údaje spracovali pomocou strojového algoritmu, ktorý predpovedal, ako bude vtáčia pieseň pokračovať. Nebola to jednoduchá úloha, keďže každý vtáčik má vlastnú pesničku, aby sa odlíšil od ostatných. Počítač sa však naučil predpovedať spev zebričiek celkom presne.
Podľa odborníkov sú si vtáčie piesne a ľudská reč podobné, navyše sú veľmi komplexné. Objavy, ktoré spravili, by mali do budúcnosti pomôcť pri snímaní mozgovej aktivity ľudí, ktorí nemôžu rozprávať. Odhaduje sa, že pomocou umelej reči by pacienti mohli jedného dňa hovoriť rýchlosťou až 20 slov za minútu.
Zebrička austrálska (lat. Taeniopygia guttata)
• Dĺžka života: až 5 rokov v prírode, 5 - 10 rokov v zajatí
• Hmotnosť: okolo 12 g
• Dĺžka: 10-11 cm
• Počet vajíčok v znáške: 2 - 7
• Samček je výraznejšie sfarbený.
• Žijú monogamne, teda celý život s jedným partnerom.
• Okrem spevu vás potešia aj tancom.
• Na rozdiel od iných vtákov majú veľmi dobrý čuch.