"Predpokladám, že ste ma nenavrhli do tohto úradu preto, aby som vám aj ja klamal. Naša krajina neprekvitá," uviedol v poradí deviaty a posledný prezident Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jeho životnú a tvorivú cestu roky sprevádzalo odhaľovanie falošnosti totalitného komunistického režimu v bývalom Československu, za čo sa ako jeden z hlavných predstaviteľov československého disentu ocitol vo väzení.
Od narodenia Václava Havla, dramatika, politika, prezidenta ČSSR, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a prvého prezidenta samostatnej Českej republiky (ČR), uplynie dnes (5. októbra) 85 rokov.
Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe v rodine, ktorá bola v 20.- 40. rokoch minulého storočia spojená s českým kultúrnym a politickým dianím. Jeho starý otec z matkinej strany bol známy diplomat a starý otec z otcovej strany zasa staviteľ pražského paláca Lucerna.
Po druhej svetovej vojne navštevoval internátnu školu v Poděbradoch, ktorú v roku 1950 zatvorili. Pre kádrový profil si nemohol slobodne vybrať strednú školu, a tak od roku 1951 večerne študoval odbor chemický laborant na pražskej Strednej všeobecnovzdelávacej škole pre pracujúcich.
Vo vysokoškolskom štúdiu humanitných smerov mu bránil tzv. kádrový profil, preto krátko študoval na Ekonomickej fakulte Českého vysokého učenia technického (ČVUT). Neúspešný bol aj jeho pokus prestúpiť na filmovú fakultu Akadémie múzických umení.
Zamestnal sa ako javiskový technik v pražskom Divadle ABC, odkiaľ v roku 1960 prešiel do Divadla Na zábradlí. V rokoch 1962 - 1966 diaľkovo vyštudoval dramaturgiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe.
V roku 1963 uviedli v Divadle Na zábradlí jeho divadelnú hru Zahradní slavnost. Ako významný dramatik sa etabloval aj hrami Vyrozumění (1965) či Ztížená možnost soustředění (1968).
Počas tzv. Pražskej jari, ktorá tragicky vyvrcholila sovietskou resp. spojeneckou inváziou v auguste 1968, pôsobil ako predseda Klubu nezávislých spisovateľov a člen Klubu angažovaných nestraníkov.
Od nástupu normalizácie vystupoval proti politickej represii. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi ČSSR Gustávovi Husákovi, v ktorom upozornil na rozpory v československej spoločnosti. Stál za vznikom Charty 77 a bol jedným z jej prvých troch hovorcov. V apríli 1979 spoluzakladal Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a v roku 1989 bol tiež spoluautorom petície Několik vět. Za občianske postoje ho trikrát uväznili a vo väzení strávil v rokoch 1977 - 1989 celkovo takmer päť rokov.
Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF), ktorého vedúcim predstaviteľom sa stal práve Havel. Federálne zhromaždenie (FZ) ČSSR ho 29. decembra 1989 zvolilo za prezidenta. Vo funkcii ostal aj po prvých slobodných parlamentných voľbách, keď ho do funkcie hlavy štátu 5. júla 1990 opäť zvolilo FZ ČSFR.
Po parlamentných voľbách v júni 1992 sa rozhodujúce politické sily v spoločnosti nedokázali zhodnúť na funkčnej podobe spoločného štátu. Havel 20. júla 1992 odstúpil z funkcie prezidenta s odôvodnením, že nemôže naďalej plniť záväzky vyplývajúce zo sľubu vernosti federatívnej republike. Po vzniku samostatnej Českej republiky (ČR) poslanecká snemovňa 26. januára 1993 zvolila Václava Havla za prezidenta ČR.
Havlova prvá manželka Olga, s ktorou sa oženil v roku 1964, zomrela 27. januára 1996.
Koncom roka 1996 Havel ochorel na rakovinu pľúc. Oporou v zložitej situácii mu bola jeho priateľka, herečka Dagmar Veškrnová, s ktorou sa oženil 4. januára 1997. Za prezidenta ČR zvolili Havla obidve komory českého parlamentu aj 20. januára 1998 a druhé funkčné obdobie mu skončilo 2. februára 2003.
Za literárne a dramatické dielo, za zmýšľanie a celoživotné úsilie o dodržiavanie ľudských práv udelili Havlovi mnohé ceny, vyznamenania, alebo čestné doktoráty.
Poctu mu vzdali Spojené štáty americké, keď 23. júla 2003 ako prvý Čech dostal najvyššie štátne vyznamenanie USA - Prezidentskú medailu slobody. Koncom roka 2003 mu India udelila za príspevok k svetovému mieru a presadzovaniu ľudských práv Mierovú cenu Mahátmu Gándhího. Titul doctor honoris causa v roku 2006 dostal aj od Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave a v novembri 2009 sa stal čestným občanom hlavného mesta SR.
Krátko pred smrťou, v roku 2010, nakrútil podľa vlastnej divadelnej hry film Odcházení.
Václav Havel, svetoznámy dramatik, jeden z najvýznamnejších občianskych aktivistov a politikov 20. storočia, zomrel 8. decembra 2011 v Hrádečku.
Na jeho počesť nesie od 5. októbra 2012 - teda od výročia jeho narodenia - letisko v pražskej Ruzyni názov Letisko Václava Havla Praha.
Na väznici v Plzni nazývanej Bory, v ktorej Havel strávil približne dva roky, mu odhalili v októbri 2016 pamätnú tabuľu.
