V novom českom filme Večierok hráte homosexuálneho hudobníka. Ako sa vám na filme pracovalo?
Je to zážitok, na ktorý nezabudnem, ďakujem za tú možnosť. Pre režiséra som bol iba nejaký „hoch“ zo Slovenska a zrazu som sa ocitol v umeleckej partii Langmajera, Rodena, Dykovej a ďalších. No, byl jsem u českýho filmu. A teda videl som, ako pracujú umelci, ako pracujú profesionáli. Rozmýšľal som iba nad otázkou, či to bude stačiť. Pri týchto hviezdach sa vám stane to, že aj keby ste o sebe mali akékoľvek pochybnosti, ony vás potiahnu. No a hrať bez brady bolo pre mňa zábavné, hrať homosexuála bolo pre mňa takisto zábavné. Sexualita nie je garanciou šťastia.
Kvôli práci ste aktuálne aj dosť rozcestovaný, pracujete v Košiciach, v Bratislave, v Prahe. Páči sa vám takýto život?
Najkrajšie je to v momente, keď človek vie, že to, čo robí, má zmysel a potom cesta a návrat domov sú úžasné. Cestujem najmä lietadlom a autom. Rád by som bol, keby som nezanechával uhlíkovú stopu, ale žijem život reálne a snažím sa premiestňovať tak, aby som šetril čo najviac svoje zdravie a svoj život. Najlepšie sa však cítim doma.
Máte pilotný preukaz?
Všetko je v štádiu prípravy, mať pilotný preukaz je nevýhoda, lebo ak si ho človek urobí, tak je už nútený lietať. Ak si ho človek ešte len robí, tak sa stále oboznamuje s tým, či to vôbec chce robiť, či chce lietať sám, alebo nie. Lietanie je pre mňa príjemné vtedy, ak mám so sebou pilota a nemusím sa o nič strachovať. Pohľad zhora je úžasný. Ale keď letíte do Prahy malým lietadlom a je zlé počasie, tak ten výhľad je síce úžasný, ale aj žalúdok dáva signály.
Šoférujete niekedy aj sám?
Áno, občas. Šoférujem rád, počúvam pri tom hudbu. A ak potrebujem adrenalín, tak idem na Slovakiaring a tam sa točíme dookola ako na kolotoči. Mám radosť z motorizmu, ale snažím sa ísť v časoch, keď nie je na cestách veľa ľudí a zvierat.
Mali ste už niekedy nejakú nehodu?
Pred dvoma rokmi sme mali takú nehodu, myslím, že sa o tom písalo aj v médiách. Naša kapela zrazila jeleňa, bol veľmi veľký. Chlapci išli z hrania, ja som šiel až deň nato. Často sa o tom rozprávame a na tom mieste pri Zvolene vždy zatrúbime. Včera sa ma pýtal syn, prečo tam trúbim, tak som mu povedal, že preto, aby som pozdravil dušičku toho jeleňa. Dúfam, že už nikdy nebudem zdraviť žiadnu dušičku.
To ste však nešoférovali, mali ste vy osobne nehodu?
Ja som, chváalabohu, nemal ešte takýto zážitok a verím, že ani mať nebudem.
Máte rád ešte aj nejaký iný adrenalín okrem lietadiel a rýchlych áut?
Rád hrávam aj golf, ale nie vo verzii, že ideme všetci, ale ja sám so svojím trénerom. To síce nie je veľmi adrenalín, ale ak odpálite loptičku priamo do bufetu, tak to už trochu je. (smiech) Mám rád autá, lietanie a milujem bicykle, to je taká moja záľuba.
Pristihli ste sa niekedy pri tom, že vám zachutila sláva?
Nie. Myslím si, že sláva je otázka produktu, keď niečo robíte dobre. Vážim si, keď ma ľudia na pumpe spoznávajú, môžeme sa o hocičom porozprávať, niekedy je to však aj kontraproduktívne, lebo nie vždy sa vám chce. Niekedy rád trávim čas aj sám. Karel Gott mi však v šatni povedal: „Kluku, vybral sis to, tak to dělej.“
Ako to u vás vyzerá, keď máte zlú náladu?
Som ticho. Alebo si sadnem za klavír a tam to celé pekne vyhrám preč.
Kam najčastejšie investujete peniaze?
Do hudobných nástrojov, svojich starých klavírov, ktoré opravujem. Do starých áut, starých bicyklov. Do svojich detí.
Stále nosíte okuliare so žltými sklami, prečo?
Každý rozhovor musí mať svoje tajomstvo a toto bude tajomstvom nášho rozhovoru. Ale trošku prezradím - rozjasňujú mi deň, tak trošku aj zdravotne, slnečné okuliare mi nie veľmi vyhovujú. No a páči sa mi aj žltá farba.
