Návrh prichádza v čase, keď zdravotnícke zariadenia majú podstatne zvýšené náklady na udržiavanie sprísneného hygienicko-epidemiologického režimu. V stanovisku to uviedol prezident APAZ Štefan Zelník.
Pripomenul, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dlhodobo zápasia s vnútornou zadlženosťou. "Inflácia navyše naberá na obrátkach a ceny na Slovensku rastú najrýchlejšie za ostatných 17 rokov. Najviac k rastu cien prispievajú kľúčové materiály, palivá a energie, čo sa prejavuje v cenách špeciálneho zdravotníckeho materiálu," uviedol Zelník.
Vzhľadom na zhoršujúce sa finančné podmienky v ambulantnom sektore klesá podľa Zelníka o tento segment poskytovania zdravotnej starostlivosti záujem. Dôkazom je aj rast vekového priemeru lekárov a zdravotných sestier, ale aj chýbajúci personál. "Je pre nás nepochopiteľné, ak v týchto neľahkých časoch ministerstvo financií miesto zvýšenia zdrojov do zdravotníctva uvažuje dokonca o znížení príjmov," skonštatoval Zelník.
Vzhľadom na aktuálnu daňovú prognózu sa má platba za poistencov štátu znížiť o viac ako 232 miliónov eur na sumu 1,2 miliardy eur. Šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽANO) preto koncom septembra požiadal ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) o viazanie rozpočtových prostriedkov v spomínanej sume. Lengvarský v reakcii prisľúbil, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku to v žiadnom prípade neohrozí.
Štát platí zdravotné poistenie napríklad za seniorov, deti, študentov, ženy na materskej či nezamestnaných.
