Zo spoločnej hrobky niekoľkých augustiniánskych opátov exhumovali vedci z Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) ostatky Mendela už v júni, informovala v utorok stanica ČT24.
Z pozostatkov odobrali vzorky DNA so zámerom vykonať genetický rozbor a spracovať chcú aj celý jeho genóm. Vďaka tomu bude možné určiť, k akým chorobám mal učenec sklony.
"Z kostrových pozostatkov dnes vieme určiť, či ľudia mali zvýšené riziko tvorby trombózy, laktózovú intoleranciu, dispozíciu na celiakiu či hypertenziu," vysvetlil genetik z Prírodovedeckej fakulty MUNI Omar Šerý.
"Zo vzoriek sa dá vyčítať takmer to isté, čo by sme zistili, keby sme odobrali krv živému človeku," doplnil forenzný genetik z Lekárskej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci (UPOL) Jiří Drábek.
Výskum je komplikovaný a sprevádza ho množstvo právnych aj etických otázok. Exhumáciu ostatkov Mendela preto muselo povoliť vedenie augustiniánskeho rádu.
"Dali sme žiadosť do Ríma nášmu hlavnému predstavenému a on súhlasil," uviedol delegát augustiniánov v Česku Juan Provecho.
Ostatky Gregora Mendela vrátia odborníci do hrobky na Ústrednom cintoríne začiatkom novembra. Kde sa budú dovtedy nachádzať, však z bezpečnostných dôvodov nezverejnili.
Od narodenia Gregora Mendela uplynie na budúci rok v júli 200 rokov. Budú mu venované oslavy v priestoroch augustiniánskeho opátstva a na Mendelovom námestí v Brne.
Medzi plánovanými akciami sú napríklad koncerty svetových umelcov, dokončenie obnovy Mendelovho skleníka alebo celosvetová vedecká konferencia s účasťou nositeľov Nobelovej ceny. Okrem toho bude na programe aj odhalenie Mendelovej sochy.
