Turecko schválením dohody dodržalo sľubu, ktorý dal v septembri prezident Recep Tayyip Erdogan na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Ankara sa k dohode pripojila len niekoľko týždňov pred kľúčovou konferenciou OSN o klíme, ktorá začne v škótskom Glasgowe 31. októbra. O výsledkoch hlasovania informovali svetové agentúry.
Turecko patrilo v roku 2016 k prvým signatárom dohody, s jej ratifikáciou však otáľalo. Prezident Erdogan sa snažil partnermi presvedčiť, že by Turecko malo spadať medzi rozvíjajúce sa krajiny a nie medzi rozvinuté, čo by na neho kládlo nižšie nároky na znižovanie emisií skleníkových plynov a dávalo by mu právo na subvencie, uvádza AP.
Deklarovaným cieľom parížskej klimatické dohody z roku 2015 je udržať rast globálnej teploty v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou hlboko pod hranicou dvoch stupňov Celzia, ideálne okolo 1,5 stupňa. Súčasťou dohody je aj zvýšenie schopnosti krajín prispôsobiť sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy a pomoc rozvíjajúcim sa krajinám zo strany vyspelých štátov.
Dohodu ešte neratifikovalo ďalších päť veľkých znečisťovateľov - Irán, Irak, Líbya, Jemen a Eritrea.
Ratifikáciu dohody Tureckom uvítali odborníci na klímu i opoziční politici.
Ankara uznáva, že zmena klímy je hlavným dôvodom prírodných katastrof a požiarov, ktoré tento rok zasiahli mnoho krajín. Podľa agentúry AP napriek tomu turecká vláda urobila len málo pre ochranu životného prostredia, umožnila odlesňovanie kvôli výstavbe infraštruktúry a ťažbe a presadzuje urbanizáciu po celej krajine. Energetická koncepcia krajiny stojí najmä na uhlí, plyne a rope, pripomína DPA.