Informovala o tom agentúra AFP. Tri fregaty triedy Belharra - ťažko vyzbrojené lode, ktoré dokážu plniť širokú škálu misií - majú byť dodávané od roku 2025, pričom zmluva vo výške troch miliárd eur má byť dokončená do konca tohto roka.
Mitsotakis v parlamente povedal, že zmluva "chráni" Grécko "v nepokojnom Stredomorí", pričom uviedol, že Atény sa pokúšajú zabezpečiť takúto zmluvu už od roku 1974, keď Turecko napadlo susedný Cyprus.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a grécky premiér Kyriakos Mitsotakis tvrdia, že zmluva prináša výhody pre EÚ aj NATO tým, že podporuje bezpečnosť v Stredomorí, severnej Afrike, na Blízkom východe a na Balkáne.
Turecko kritizovalo zmluvu ako hrozbu pre "regionálny mier a stabilitu".
Macron po podpise zmluvy s Mitsotakisom koncom septembra v Paríži uviedol, že cieľom gréckeho nákupu - v rámci prehĺbenia "strategického partnerstva" medzi oboma krajinami - je obrana spoločných záujmov v Stredomorí.
Podpis zmluvy prišiel pár dní po diplomatickej roztržke súvisiacej so zrušením dodávky ponoriek pre Austráliu medzi Parížom na jednej strane a Londýnom a Washingtonom na druhej strane.
Austrália totiž podpísala bezpečnostný pakt AUKUS s Britániou a USA, zahŕňajúci vzájomnú výmenu spravodajských informácií. Austrália vďaka paktu získa prístup k tajným technológiám, ktoré jej umožnia vyrobiť vlastné ponorky na jadrový pohon. V dôsledku toho Austrália zrušila zmluvu na nákup naftových ponoriek, ktorú pred piatimi rokmi uzavrela s francúzskou firmou Naval Group. Paríž sa o zrušení zmluvy v hodnote 31 miliárd eur dozvedel iba niekoľko hodín pred oficiálnym oznámením tohto kroku.
