Stalo sa tak aj napriek tomu, že podľa mnohých kritikov Kremľa ruská vláda vedie kampaň proti nezávislým a kritickým médiám, píše agentúra AFP.
"Môžeme zagratulovať Dmitrijovi Muratovovi, ktorý sa pri práci drží svojich ideálov, je verný svojim ideálom. Je talentovaný a smelý. Samozrejme, že je to veľmi významné ocenenie. Gratulujeme mu," vyhlásil Peskov.
Hovorca Kremľa však nedokázal odpovedať novinárom na otázku, či sa Muratovovi chystá gratulovať aj ruský prezident Vladimir Putin.
Agentúra AFP upozorňuje na to, že ruská vláda v poslednom čase rôznymi spôsobmi bojuje proti niektorým médiám a kritickým hlasom. Mnohé médiá boli napríklad zaradené na štátny zoznam tzv. zahraničných agentov, čím im vláda do značnej miery skomplikovala existenciu a mnohé preto zanikli. Niektorí ruskí žurnalisti boli tiež nútení Rusko opustiť.
Samotný Muratov, spoluzakladateľ nezávislých novín Novaja gazeta, po vyhlásení laureátov Nobelovej ceny mieru toto ocenenie venoval svojim kolegom, ktorí za slobodu obetovali svoj život.
"Nie je to moja zásluha. Je to Novaja gazeta. Sú to tí, ktorí zomreli pri tom, keď bránili právo ľudí na slobodu prejavu," vyhlásil Muratov. Ten sa finančnú odmenu, ktorú spolu s Nobelovou cenou získal, rozhodol darovať na liečbu detí a novinárom, ktorých postihli sankcie Kremľa.
Na zásluhy novinárov periodika Novaja gazeta upozornila aj predsedníčka Nórskeho Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová.
"Novaja gazeta publikovala kritické články o korupcii, nezákonnom zatýkaní, manipulácii volieb... Ich oponenti na to odpovedali vyhrážkami, násilím aj vraždami," vyhlásila Reissová-Andersenová.
Od založenia nezávislých novín Novaja gazeta bolo zavraždených až šesť ich novinárov — Igor Domnikov (2000), Jurij Ščekočichin (2003), Anna Politkovská (2006), Anastasija Baburovová (2009), právnik Stanislav Markelov (2009) a Natalija Estemirovová (2009). Sú to zároveň ľudia, ktorým Muratov Nobelovu cenu venoval, píše Novaja gazeta.
Muratov je dlhoročným šéfredaktorom novín Novaja gazeta, ktoré založil v roku 1993 spolu s niekoľkými odídencami z ruského denníka Kommersant. Pod jeho vedením sa tieto nezávisle noviny zaoberali napríklad vojnou v Čečensku, korupciou — nielen v Rusku, ale aj vo svete –, ako aj porušovaním ľudských práv.