Keď Cézar zasiahne
Vylepšený, ale nie úplne dokonalý kalendár používali Rimania až do čias Júlia Cézara. Ten pri svojich cestách spoznal v Egypte tamojší spôsob vedenia kalendárov a rozhodol o reforme, na základe ktorej vznikol tzv. juliánsky kalendár. Používal sa s malým zásahom až do roku 1582, keď ho pápež Gregor XIII. nahradil novším kalendárom, v niektorých častiach sveta sa však juliánskeho kalendára držali ešte v 20. storočí.
Zmeny, ktoré zaviedol Cézar, boli skutočne výrazné, dodnes máme po ňom pomenovaný jeden z letných mesiacov – júl, v ktorom sa narodil. Okrem toho určil za základ rímskeho kalendára pohyb Slnka v priebehu roka a začiatok roka presunul na január. Bežný rok mal 365 dní a každý štvrtý rok mal byť o deň dlhší. Už Cézarov nástupca musel do kalendára zasiahnuť, a tak podľa cisára Augusta máme dnes v kalendári mesiac august. Prirodzene, musel mať rovnaký počet dní ako júl. Tento jeden deň navyše musel augustu požičať február. Keďže však rímski vedci nevypočítali dĺžku dňa, respektíve roka úplne presne, dochádzalo každých 128 rokov k omeškaniu v kalendári o jeden celý deň. To bol dôvod, pre ktorý sa v 16. storočí rozhodol pápež desaťdňový sklz v kalendári konečne riešiť.
Zmena sa podarila, hoci ani tentoraz nebola dokonalá. Pápežská bula Inter gravissimas posunula kalendár o desať dní napred, teda ich preskočila a zaviedla prestupné roky, pričom pri storočiach sú prestupné iba tie deliteľné štvorstovkou. Takýto kalendár sa omešká o jeden deň za 3 280 rokov, jedného dňa teda bude aj náš terajší kalendár potrebovať úpravu.
Katolíci áno, protestanti nie
Zmeny v kalendári výrazne ovplyvnili každodenný i cirkevný život. Zatiaľ čo väčšina katolíckych krajín v Európe prijala zmeny postupne, hoci aj s istým omeškaním, ako napríklad Uhorsko, krajiny s prevažujúcim protestantským obyvateľstvom i pravoslávna cirkev o tejto zmene nechceli počuť.
Medzi prvými, ktoré boli schopné prejsť na nový kalendár, boli štáty na území dnešného Talianska, i v Luxembursku, Španielsku, Portugalsku a vo Francúzsku. O dva roky sa pripojili aj rímskokatolícke nemecké štáty, Belgicko i Holandsko. Obyvatelia však boli preskočením dní vystrašení. Žiadali, aby v tieto dni neboli zdaňovaní, rovnako sa obávali, že sa ich životy o 10 dní skrátili. Veľká Británia a jej americké kolónie odolávali úprave kalendára celých 170 rokov, pričom svoj kalendár posunuli o desať dní až v roku 1752.
Zmeny v kalendári sa nepodarilo presadiť ani v Rusku, ktoré prijalo moderný kalendár až po revolúcii. Práve z tohto desaťdňového rozdielu vznikli aj rôzne paradoxy, napríklad októbrová revolúcia v roku 1917 vypukla podľa vtedy platného kalendára 25. októbra, celý svet však už mal 7. november. Rusi sa dočkali nového kalendára až vo februári 1918. Pravoslávne cirkvi prijali zmeny v juliánskom kalendári až v roku 1923 pod názvom novojuliánsky, až po nich Grécko v roku 1928. Čína si dokonca osvojila aktuálne platný kalendár až takmer v polovici 20. storočia.
Do dnešného dňa sa po celom svete používajú rôzne druhy kalendárov, často v súvislosti s náboženskými obradmi. Podľa židovského kalendára prebieha práve rok 5782, budhisti majú rok 2563 a podľa islamského počítania je ešte len rok 1443.
Búrili sa aj Slováci
V Uhorsku bol oficiálne zavedený gregoriánsky kalendár už päť rokov po jeho vyhlásení pápežom. Snem zasadajúci v Bratislave prijal rozhodnutie, že v roku 1587 bude po 21. októbri nasledovať 1. november. Ako aj mnohé iné nariadenia, ani toto nebolo realizované dôsledne, preto koncom 16. storočia mnohé stolice na Slovensku ešte stále používali juliánsky kalendár. Zložitejšie to bolo na územiach, ktoré ovládali Turci. Tam bol nový kalendár zavedený s ďalším oneskorením. Snem dokonca rozhodol o udeľovaní pomerne vysokej pokuty, ak stolice nebudú nový kalendár rešpektovať.
So zavedením gregoriánskeho kalendára súvisia aj názvy mesiacov. Keďže Uhorsko bolo prevažne katolícke, používala sa v úradnej reči latinčina, a práve z nej ostali v úradnom styku zavedené oficiálne názvy mesiacov tak, ako ich poznáme aj dnes.
Keď historikov bolia hlavy
Prechod na nový kalendár si, samozrejme, vyžaduje istý čas. Znamená to, že sa zvyčajne po určitú dobu mali zaznamenávať dátumy podľa starého i nového spôsobu. Niekedy však píšuci nezaznačil, akým kalendárom sa riadil. Pri štúdiu starých dokumentov či textov je preto potrebné neraz správny dátum nanovo vypočítať, čo môže spôsobovať rôzne problémy pri datovaní historických i iných udalostí.
