Podľa čoho sa volajú naše mesiace?
Január
Názov je odvodený od rímskeho boha Janusa, boha začiatkov, ochrancu dverí, brán a priechodov. V tomto mesiaci nastupovali do svojho úradu novozvolení rímski konzuli. Boh Janus mal dve tváre, pričom jedna sa pozerala vpred a druhá vzad.
V minulosti sa u nás používali rôzne názvy pre január, napríklad leden podľa ľadu, ale aj veľký sečeň, keďže sa v tomto období stínali stromy.
Február
Február nesie svoj názov podľa boha očisty Februa. Sviatok prinášajúci očistu sa každý rok oslavoval 15. februára. V tento deň pre šťastie pastieri šibali korbáčmi pletenými z kože obetovaných kozliat.
Iným názvom februára je únor. Tento názov sa odvodzuje od roztápajúcich sa ľadov. Ľudovít Štúr navrhoval nazývať február malým sečeňom.
Marec
Marec bol prvým mesiacom rímskeho kalendára. Svoje meno niesol podľa boha vojny Marsa, ten bol totiž aj patrónom roľníkov a prinášal začiatok poľných prác.
Iný výraz pre marec – brezen, je odvodený od pučiacich briez. Nazývaný bol aj pozimský.
Apríl
Pôvod mena tohto mesiaca nie je úplne jasný, zrejme pochádza z latinského aperire, čo znamená otvárať sa. V apríli sa totiž „otvára“ príroda.
V minulosti Slovania označovali tento mesiac aj ako dubeň, kwiecień, naljetny. Názov duben je odvodený od pučiacich listov dubu.
Máj
Máj dostal meno po bohyni rastu a veľkosti, ochrankyni matiek – Maii. V rímskom kalendári bol tretím v poradí.
Máj bol označovaný aj ako kveteň, rozzelony, traven či izok, pretože bol mesiacom kvetov.
Jún
Bol štvrtým mesiacom v roku a dostal meno podľa Jupiterovej sestry Juno. Niekedy sa uvádza, že názov nesie podľa sviatku rímskej mládeže – juniálesu.
Medzi slovanskými národmi dostal označenie červen, czerwiec, smažski, podľa červenej farby zrejúceho ovocia. Jedna z možností je aj, že svoje meno nesie podľa chrobáka červeca. Tento hmyz sa v lete zbieral na získavanie červeného farbiva.
Júl
Júl sa pôvodne označoval jednoducho ako Quintilius, teda piaty mesiac. Až neskôr dostal meno podľa mocného Júlia Cézara. Práve v tomto mesiaci sa konali rímske hry na počesť jeho víťazstva v občianskej vojne. Zároveň mal Cézar vtedy aj narodeniny.
U nás sa výraz červeň neraz používal pre oba mesiace, teda jún i júl. Z iných označení sa zachovali červenec, lipiec, pražnik, ružeň.
August
Aj tento mesiac bol pôvodne označený iba číslom – Sextilis, teda šiesty. Spočiatku mal iba 30 dní. Až za čias cisára Augusta dostal svoj nový názov a pridali mu aj deň navyše, aby nebol kratší než júl.
Augustu sa neraz hovorilo aj srpen, sierpień, jačmenski, vreseň, prípadne klasen, čo odkazovalo na obdobie žatvy.
September
September bol siedmym mesiacom rímskeho roka. Hoci je dnes v kalendári deviaty, názov si ponechal.
Tento mesiac niesol aj názov září, wrzesień, nazimský, hrudeň. V 19. storočí ho Ľudovít Štúr navrhoval nazývať malí rujen. Názov je odvodený od začiatku obdobia ruje jeleňov.
Október
Október bol ôsmym mesiacom rímskeho kalendára, pričom názov je odvodený od číslovky osem – octo.
Keďže v tomto mesiaci už bola ruja v plnom prúde, označoval sa aj ako rujeň, październik, ženc a Štúr preň navrhol názov velkí rujen.
November
Aj november, podobne ako predchádzajúce mesiace, nesie číselný názov z rímskeho deväť – novem. Omnoho výstižnejšie sú však jeho názvy listopad, pazdiernik, mločny, studeň, ktoré sa vzťahujú k typicky novembrovému počasiu plnému hmiel, nízkych teplôt a padajúceho lístia.
December
December bol desiatym a posledným mesiacom rímskeho kalendára z latinského desať – decem.
Poznáme ho aj pod menami prosinec, grudzień, hodovnik. Tieto názvy sa niekedy odvádzajú od prosa, ktoré bolo bežnou obilninou. Varili sa z neho hlavne kaše. Druhým slovom je „prosinievať“, teda presvitať či preblesnúť, keďže v decembri sa slnko len občas objaví pomedzi mraky.
