Ako uvádza švajčiarska univerzita, ktorej pracovníci sa na výskume podieľali, výzvy zo strany politikov a odborníkov smerom k občanom zjavne nestačia na to, aby sa dal zaštepiť dostatočný počet ľudí a spomalilo sa tak šírenie nákazy.
Avšak vo Švédsku už odmena 200 korún (20 eur) dokázala v rámci štúdie zvýšiť zaočkovanosť zo 72 percent na 76 percent, tvrdia vedci v článku, ktorý uverejnil časopis Science.
"Naša štúdia ukazuje, že finančné stimuly môžu zvýšiť zaočkovanosť, a to aj v prípade, keď je už dovtedy vysoká, ako je to vo viacerých krajinách EÚ," uviedol behaviorálny ekonóm Armando Meier, ktorý sa podieľal na štúdii.
Výskum sa uskutočnil vo Švédsku od mája do júla na reprezentatívnej vzorke 8300 osôb vo veku 18 až 49 rokov. Akonáhle bolo sprístupnené očkovanie pre určitú vekovú skupinu, vedci sa na respondentov obrátili s internetovým dotazníkom. Potom ich náhodne rozdelili do piatich skupín. Ľudia v tej prvej mohli rátať s finančnou odmenou, ak sa nechajú zaočkovať do 30 dní. Druhej skupine vedci predkladali informácie o bezpečnosti očkovania, tretej o jej účinnosti a v štvrtej zase účastníkom zdôrazňovali, že prijatím vakcíny pomáhajú iným. Piatej skupine, ktorá slúžila ako kontrolná vzorka, nebolo ponúknuté nič.
Vedci potom skúmali, či sa účastníci nechali v priebehu nasledujúcich 30 dní zaočkovať. Z výskumu vyplynulo, že finančná odmena skutočne viedla k zvýšenej zaočkovanosti, a to bez ohľadu na pohlavie, príjem či vek účastníkov.
Menej úspešné boli iné spôsoby propagácie vakcíny, ako napríklad výzva pre účastníkov vymenovať ľudí zo svojho okolia, ktorých by prijatím vakcíny mohli ochrániť. Takéto pohnútky síce zvýšili prvotný úmysel dať sa zaočkovať, avšak nakoniec neviedli k vyššej zaočkovanosti. Podobne to bolo u ďalších spôsobov osvety.
"Výsledky výskumu spochybňujú obavy, že finančná odmena by mohla pôsobiť kontraproduktívne a nerozhodnutých by skôr odrádzala tým, že by vzbudzovala podozrenie," uviedol spoluautor výskumu Florian Schneider.
