Na valnom zhromaždení MS v Liptovskom Mikuláši ho v sobotu v demokratickej priamej a tajnej voľbe zvolili matiční delegáti z celého Slovenska. TASR o tom informovala hovorkyňa MS Veronika Grznárová.
Zvolený predseda kultúrnej ustanovizne má pred sebou štvorročné volebné obdobie. Posledné obdobie bolo podľa jeho slov pre MS veľmi vážne. "Predovšetkým sme od roku 2017 navracali autoritu ustanovizne v spoločnosti a sústredili sa na kultúrne, odborné a vydavateľské aktivity, na spoluprácu s krajanskými organizáciami a rozvoj matičných miestnych odborov, ale aj folklórnych a umeleckých kolektívov. Bohužiaľ, pandémia dostihla aj MS s následnou finančnou krízou. Činnosť, ktorú sme nemohli realizovať počas obmedzení, chceme posunúť do ďalšieho obdobia," povedal po ukončení zhromaždenia Gešper, ktorý získal 213 hlasov, zatiaľ čo Štefan Martinkovič získal 88 hlasov.
Ako dodal, podceniť nemôžu ani kontinuitu matice, preto budú pokračovať v omladzovaní matičných štruktúr, čo sa im podľa jeho slov doteraz darilo.
Za predsedu Dozorného výboru MS ako kontrolného orgánu bol zvolený Martin Fejko, ktorý získal 240 hlasov. Ján Buleca získal 69 hlasov. Do Výboru MS zasadne po novom už len 28 novozvolených členov, pričom ide o neplatenú funkciu. Ich počet sa oproti doterajšiemu stavu znížil o desať. "Zároveň sa do Výboru MS dostalo viac dobrovoľných matičiarov, keďže zamestnanci MS majú po novom obmedzený výkon mandátu vo výbore súbežne s pracovným pomerom v MS," dodala Grznárová.
Valné zhromaždenie MS v Liptovskom Mikuláši sa od roku 1990 uskutočnilo jedenásty raz. Ako priblížila hovorkyňa, počas socialistického režimu si matičiari nemohli voliť predsedu MS – menovaný bol politicky a ideologicky ministrom kultúry. Valné zhromaždenia MS boli na krátko obnovené len počas obrodného procesu v rokoch 1968 a 1969. Definitívne sa obnovili až po revolúcii v roku 1989. Medzi najznámejších predsedov Matice slovenskej patril Štefan Moyses, Pavol Országh Hviezdoslav, Vavro Šrobár či Ladislav Novomeský.
