Dvadsaťtri miliónov obyvateľov samosprávneho Taiwanu žije pod neustálou hrozbou invázie Číny, ktorá ostrov považuje za svoje územie a vyhlásila, že ho jedného dňa ovládne v prípade potreby aj pomocou sily. "Čím viac dosiahneme, tým väčší bude tlak Číny," povedala Cchaj Jing-wen v príhovore pri príležitosti taiwanského štátneho sviatku. "Nikto nemôže prinútiť Taiwan, aby šiel cestou, ktorú nám Čína pripravila," dodala s tým, že Taiwan stojí v prvej línii obrany demokracie.
"Dúfame, že vzťahy (s Pekingom) sa uvoľnia, a nebudeme sa správať unáhlene, ale nikto si nemôže robiť absolútne žiadne ilúzie, že taiwanský ľud ustúpi tlaku," zdôraznila. "Znovuzjednotenie mierovým spôsobom by najlepšie slúžilo záujmom celého čínskeho národa," povedal najvyšší čínsky predstaviteľ v slávnostnom príhovore v pekinskej Veľkej sále ľudu pri príležitosti 110. výročia tzv. sinchajskej revolúcie z roku 1911.
Týmto politickým prevratom bolo zvrhnuté cisárstvo – mandžuská dynastia Čching – a následne bola vyhlásená Čínska republika. Názov Čínska republika si však neskôr oficiálne privlastnil Taiwan. Ostrovný štát má vládu nezávislú od Pekingu od roku 1949, keď tam z pevniny ušli čínski nacionalisti, porazení v občianskej vojne s Mao Ce-tungovými komunistami.
Peking však naďalej považuje demokratický Taiwan s jeho vlastnou autonómnou vládou za súčasť pevninskej Číny, Čínskej ľudovej republiky. "Krajania na oboch stranách Taiwanského prielivu by sa mali držať toho správneho výkladu dejín a spoločne sa snažiť o kompletné znovuzjednotenie a znovuoživenie čínskeho národa," povedal Si Ťin-pching.