Čo sa deje, ak je úrad prezidenta Českej republiky neobsadený?
- Situáciu, kedy by sa prezidentská funkcia uvoľnila, či už na základe ústavnej žaloby, abdikácie, zdravotného stavu či úmrtia hlavy štátu, rieši Ústava ČR (článok 66). V takom prípade sa do 90 dní konajú nové voľby prezidenta, ktoré do desiatich dní od uvoľnenia funkcie hlavy štátu vyhlasuje predseda Senátu (pokiaľ by nebol tento úrad obsadený, urobí tak predseda Poslaneckej snemovne).
- V čase, keď by nebol úrad prezidenta obsadený, rozdelia si časť jeho právomoci premiér a predseda Poslaneckej snemovne. Táto situácia nastala zatiaľ dvakrát, zakaždým zhruba na mesiac: prvýkrát v januári 1993 po vzniku SR a následne vo februári 2003, kedy sa nového prezidenta, nástupcu Václava Havla, podarilo zákonodarcom zvoliť až v tretej voľbe.
- Premiér v prípade neobsadení prezidentskej funkcie zastupuje štát navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, je vrchným veliteľom ozbrojených síl, poveruje a odvoláva vedúcich zastupiteľských misií, prepožičiava a udeľuje štátne vyznamenania, vymenuje sudcu alebo má právo udeľovať amnestiu.
- Predseda Snemovne menuje a odvoláva predsedu a ďalších členov vlády a prijíma ich demisiu, prípadne poveruje kabinet ďalším vládnutím po jeho demisii, zvoláva zasadnutia Poslaneckej snemovne a rozpúšťa ju, preberá vymenovanie členov Ústavného súdu a Bankovej rady Českej národnej banky a vyhlasuje voľby do Senátu.
- Ak sa uvoľní úrad prezidenta republiky v čase, keď je Poslanecká snemovňa rozpustená, patrí výkon týchto funkcií predsedovi Senátu. Predseda Senátu v čase, keď je prezidentská funkcia uvoľnená, tiež vyhlasuje voľby do Snemovne.
- Bez prezidenta nemá kto rozhodovať o obsadení funkcií predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu či prezidenta a viceprezidenta Najvyššieho kontrolného úradu, udeľovať milosti, vracať zákony prijaté Parlamentom či menovať generálov. Nikto tiež nepreberá právomoc podpisovať zákony, čo ale podľa ústavných odborníkov nič nemení na ich platnosti.
