Zúčastnilo sa na ňom vedenie UK, predsedníctvo akademického senátu UK, dekani fakúlt UK, predsedovia akademických senátov fakúlt a ďalší predstavitelia univerzity. TASR o tom informovala Martina Mášiková z rektorátu UK.
UK víta snahu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR revidovať zákonné pravidlá fungovania vysokých škôl v SR tak, aby sa tieto pravidlá spružnili a umožnili čo najširšiu autonómiu vysokých škôl. "Naďalej však dôrazne trváme na tom, že niektoré prvky pripravovanej novely zákona o vysokých školách ohrozujú súčasný model fungovania akademickej samosprávy verejných vysokých škôl, ktorý považujeme za funkčný a zmysluplný," vyjadrili sa zástupcovia akademickej obce najväčšej slovenskej univerzity.
Tvrdia, že voľba rektora ako štatutárneho orgánu a zároveň orgánu akademickej samosprávy predstavuje nezanedbateľný prvok autonómie a samosprávnosti vysokých škôl. Každú zmenu právnej úpravy v prospech rozšírenia kompetencií správnej rady v procese voľby kandidáta na rektora považujú za autoritatívny a politický zásah zo strany verejnej moci. "V záujme hľadania konsenzu medzi akademickým a politickým prostredím však UK v krajnom prípade súhlasí s takou právnou úpravou, ktorá by umožňovala správnej rade nezáväzne sa vyjadrovať ku kandidátom na rektora, avšak takým spôsobom, aby akademický senát ako predstaviteľ zastupiteľskej vnútrouniverzitnej demokracie nebol rozhodnutím správnej rady nijako viazaný," uviedli zástupcovia UK.
Najväčšia a zároveň najstaršia univerzita v SR sa chce vyjadrovať aj ku globálnym celospoločenským témam, obzvlášť vtedy, ak majú dosah na slovenské vysoké školstvo. "V tejto súvislosti vyjadrujeme znepokojenie nad súčasnou trajektóriou vývoja verejných financií v SR, najmä so zreteľom na rast cien energií, pohonných látok, miery inflácie a výšky štátneho dlhu. Dôrazne upozorňujeme na fakt, že tieto externality majú a budú mať podstatný vplyv aj na rozpočty vysokých škôl a verejných inštitúcií vôbec," tvrdia. Súčasná ekonomická situácia, umocnená krízou vyvolanou v dôsledku pandémie, predstavuje podľa zástupcov UK významný zásah aj do hospodárenia vysokých škôl a ohrozuje tak nielen možnosť rozvoja vedy, výskumu či vzdelávania, ale aj chod týchto inštitúcií. Ministerstvom avizované zníženie objemu finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy na rok 2022 o 27 miliónov eur predstavuje podľa nich vážnu hrozbu pre napĺňanie základného poslania vysokých škôl, zvlášť v situácii, keď oproti roku 2020 pôjde o celkové zníženie objemu finančných prostriedkov o 50 miliónov eur.
