Pre TASR to uviedla hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. Reagovala tak na spustenú petíciu obyvateľov Devína adresovanú primátorovi a poslancom hlavného mesta za oddlženie mestskej časti a vyriešenie situácie s nútenou správou.
Magistrát tvrdí, že aktuálna legislatíva hlavnému mestu neumožňuje akokoľvek priamo finančne participovať na oddlžení Devína. Odvoláva sa pritom na zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý zakazuje mestu požičať peniaze inej samospráve, ktorou Devín je.
"Nemôžeme prevziať ani ináč uhradiť dlh Devína. Legislatívna úprava nútenej správy taktiež nepočítala so situáciou, ktorá nastala v Devíne ešte pred prijatím rozpočtových pravidiel územnej samosprávy, takže Devín nie je schopný akokoľvek sám splatiť svoj dlh," podotkla Rajčanová. Slovenské zákony nepoznajú možnosť konkurzu či bankrotu samosprávy, dlh vo veľkosti približne 15-násobku príjmov mestskej časti tak nie je podľa hlavného mesta možné jasne zákonne definovaným procesom znížiť/odpísať.
Devín je podľa magistrátu "závislý" od dobrej vôli a ochote veriteľov odpísať výraznú časť svojich pohľadávok, aby mala nádej na akékoľvek refinancovanie a zníženie svojho dlhu. "Hlavné mesto môže jedine apelovať na predstaviteľov štátu (primárne ministra financií), aby upravili legislatívu spôsobom, ktorá umožní buď štátu oddlžiť Devín, alebo vytvorí inštitút konkurzu a reštrukturalizácie samosprávy, ktorý Devínu umožní znížiť svoj dlh na udržateľnú úroveň," vysvetlila hovorkyňa. Vedenie Bratislavy o tomto probléme preto rokovalo s predstaviteľmi ministerstva financií, ministerstva hospodárstva a aj s predsedom vlády. "Bola to aj jedna z tém výjazdového rokovania vlády a niekoľkých ďalších jednotlivých stretnutí," deklaruje samospráva.
V prípade ochoty veriteľov vzdať sa výraznej časti svojich pohľadávok a v prípade ochoty všetkých mestských častí Bratislavy pomôcť Devínu opustiť nútenú správu má mesto jediné priame riešenie. Je ním úprava štatútu hlavného mesta, ktoré by dočasne presmerovalo časť daňových príjmov Bratislavy z podielových daní z mesta a ostatných mestských častí na Devín na vyplatenie dlhu. "Dosahy pandémie ochorenia COVID-19 však výrazne limitujú rozpočtové schopnosti mesta a mestských častí vzdať sa časti svojich príjmov na oddlženie Devína," poznamenala Rajčanová.
Devín je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe. Zadlžovanie Devína sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť. Snaha tejto bratislavskej mestskej časti dostať sa z dlhov trvá už niekoľko rokov. Zatiaľ neúspešne.