Na nedávnych majstrovstvách sveta juniorov v Nairobi získala skvelé 6. miesto v behu na 100 metrov. Jej veľkým snom je však olympiáda.
Ako desaťročná začínala Viktória s biatlonom. K atletike sa dostala náhodou. „Jedného dňa ma rodičia zobrali na atletickú dráhu, kde som veľmi dobre zabehla 800 metrov, a tak ma hneď prijali do atletického klubu. Prvoradý bol pre mňa však stále biatlon,“ začína svoje rozprávanie talentovaná šprintérka, ktorá s biatlonom skončila, keď ju prijali na športové gymnázium v Nitre, napriek tomu, že mala doma množstvo ocenení.
Z biatlonu na beh
Jej veľký talent objavila trénerka Katarína Adlerová. „Dohodli sme sa, že budeme spolu trénovať, a biatlon som nechala, lebo by to bolo zložité. Zo začiatku mi to bolo, samozrejme, ľúto, najmä keď som pozerala nejaké preteky v telke, ale začalo sa mi dariť v atletike, ktorá ma hneď veľmi bavila,“ hovorí Viktória, ktorá začala tento rok študovať na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Pri šprinte vraj úplne vypína hlavu. „Vždy sa mi to darilo, ale teraz, keď sme boli na majstrovstvách sveta, tak vo finále pri prekážkach som zrazu zapojila hlavu, začala som vnímať ostatné bežkyne, ktoré spadli, a rozhodilo ma to. Cítila som, že mám medailovú šancu, začala som veľmi chcieť a to bol ten zlom, ktorý ma o ňu obral. Zakopla som o poslednú prekážku a nedobehla som.“
Vo voľnom čase vraj Viki nebehá. „Nie som ten typ. Až teraz, ako som urobila posledný výsledok, som si sama uvedomila, že sa treba tomu športu obetovať a budem musieť začať behávať aj sama mimo tréningov.“ Najväčšou oporou je jej trénerka, ktorá pri nej stojí už päť rokov, a sparing partnerka Danka Ledecká. „Trénujeme spolu, trávime spoločne veľa času aj na sústredeniach a je mi ako sestra. Rozumieme si a môžeme si všetko povedať.“ Rivalita vraj medzi nimi vôbec nie je. „Veľmi sa podporujeme a ak aj súťažíme v nejakej spoločnej disciplíne, povzbudzujeme sa. Vždy vyhrá ten lepší.“ Viktória drží palce aj atlétke Eme Zapletalovej, ktorá tiež trénuje v Nitre. „Samozrejme, poznáme sa. Ema je úžasná a už dlhšie je mojím vzorom. Je príkladom toho, že sa všetko dá, ak sa športu úplne oddáte.“
Pády ju neodradili
Viktória má viacero obľúbených behov. „Keď sa mi začalo dariť, bolo to najmä v behu na 100 a 200 metrov. Minulý rok som začala s prekážkami, čo ma veľmi baví. Je to také ozvláštnené a pre mňa tým pádom aj zaujímavejšie.“ Ako sa k prekážkam vlastne dostala? „Vždy som to chcela skúsiť, bolo to pre mňa niečo nové a ja rada skúšam nové veci. Pred prekážkami mám však stále veľký rešpekt. Na prvých tréningoch sa mi nedarilo, ale postupom času som sa do toho dostala. Ešte mám veľké rezervy. Keď na nich zapracujeme, tak verím, že to bude dobré,“ hovorí odhodlane. Viktóriu neodrádzajú ani pády, ktoré občas prídu. „Boli najmä na začiatku, ale zatiaľ sa mi nestalo nič také, že by som si povedala stop.“ Tréningy máva každý deň. „Väčšinou sú dvojfázové, ale keď už sa nachádzame priamo v pretekovom období, sú raz za deň. Vtedy sa už s trénerkou sústreďujeme na rýchlosť, štart alebo techniku prekážok. Podľa toho, čo potrebujem doladiť,“ prezrádza šprintérka, ktorá má so svojou trénerkou aj rituál, ktorý robia pred každým pretekom. „Nemôžem prezradiť, čo to je. Vymyslel nám to jej syn a zatiaľ to funguje,“ hovorí so smiechom.
Imidž nerieši
Viktóriinou obľúbenkyňou je jamajská atlétka Shelly-Ann Fraserová, ktorá nosí na preteky rôzne farebné účesy. Viki imidž na dráhu veľmi nerieši. „Zapletiem si vrkoč alebo si dám drdol a idem. Inak si dám len riasenku a upravím si obočie. Občas nejaké trblietky, ak som na nejakých veľkých pretekoch.“ Aj keď ide s kamarátkami do mesta, má radšej pohodlné oblečenie. „Rifle, voľné tričko, môžu byť aj tepláky, to je moje.“ Vo voľnom čase najmä oddychuje. „Inak ho rada trávim s kamarátmi alebo si poležím v posteli a pozriem si nejaký dobrý film. Mám aj psíka Jackieho a občas s ním idem na prechádzku, keď netrénujem,“ hovorí Viki, ktorá je šťastne zadaná. „Mám priateľa, je zo Spiškej Novej Vsi, už vyše roka to zvládame aj na diaľku a som veľmi šťastná. Je to tiež športovec, kedysi behával cez prekážky.“ Práve on je spolu s Vikinými rodičmi a kamarátmi jej najväčším fanúšikom. Bežecká sezóna sa síce tento rok skončila, onedlho sa však bude pripravovať na tú budúcoročnú. „Budem sa snažiť dobre pripraviť na majstrovstvá Európy aj sveta. Teraz je to ťažšie, lebo sú sprísnené limity. Musím robiť všetko pre to, aby sa to podarilo.“ Najväčším úspechom je pre ňu 6. miesto na MS juniorov v behu na 100 metrov. „Okrem toho aj finálový prekážkový beh, i keď som nakoniec nedobehla. Sú to úspechy, ktoré ma posúvajú dopredu.“
