Na nedávnych majstrovstvách sveta juniorov v Nairobi získala skvelé 6. miesto v behu na 100 metrov. Jej veľkým snom je však olympiáda.
Ako desaťročná začínala Viktória s biatlonom. K atletike sa dostala náhodou. „Jedného dňa ma rodičia zobrali na atletickú dráhu, kde som veľmi dobre zabehla 800 metrov, a tak ma hneď prijali do atletického klubu. Prvoradý bol pre mňa však stále biatlon,“ začína svoje rozprávanie talentovaná šprintérka, ktorá s biatlonom skončila, keď ju prijali na športové gymnázium v Nitre, napriek tomu, že mala doma množstvo ocenení.
Z biatlonu na beh
Jej veľký talent objavila trénerka Katarína Adlerová. „Dohodli sme sa, že budeme spolu trénovať, a biatlon som nechala, lebo by to bolo zložité. Zo začiatku mi to bolo, samozrejme, ľúto, najmä keď som pozerala nejaké preteky v telke, ale začalo sa mi dariť v atletike, ktorá ma hneď veľmi bavila,“ hovorí Viktória, ktorá začala tento rok študovať na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Pri šprinte vraj úplne vypína hlavu. „Vždy sa mi to darilo, ale teraz, keď sme boli na majstrovstvách sveta, tak vo finále pri prekážkach som zrazu zapojila hlavu, začala som vnímať ostatné bežkyne, ktoré spadli, a rozhodilo ma to. Cítila som, že mám medailovú šancu, začala som veľmi chcieť a to bol ten zlom, ktorý ma o ňu obral. Zakopla som o poslednú prekážku a nedobehla som.“
Celý článok si môžete prečítať v Novom Čase víkend.
