Na um mu vraj prišiel len zosnulý Paľo
Ako ďaleko ste s nakrúcaním dokumentu o Paľovi Demitrovi? Bude v januári premiéra?
Áno, je to tak načasované a snažíme sa urobiť všetko pre to, aby sme to stihli. Nakrúcanie je rozdelené do troch etáp, dve už máme za sebou. Nakrúcali sme na Slovensku a v Čechách, potom sme išli do Ameriky a teraz príde na rad Rusko.
Zo začiatku ste hovorili, že celý projekt si financujete sám, no zháňate sponzorov. Podarilo sa?
Máme už dohodnutých nejakých potenciálnych partnerov, ktorí by do toho vstúpili. Trošku som sa teda vnútorne upokojil.
Ale ešte od nich nemáte ani euro.
Ešte nie, ale sú to partneri, ktorí netárajú len tak do vetra, takže im dôverujem.
Čisto teoreticky: Myslíte, že celý projekt môže byť ziskový?
Som skalopevne presvedčený, že to nie je možné. Nakrúcame filmovou technológiou a počet nakrúcacích dní sa blíži k filmovej produkcii. Chceme, aby bol film kvalitný a je to skrátka drahé.
Takže to máte ako milé hobby popri inej práci.
Ťažko povedať, či je to milé, ale myslím si, že každý z nás v nejakej etape života dospeje do bodu, keď chce robiť aj niečo iné ako dovtedy. Mám rád tento národ, preto sme robili aj Vo štvorici po Slovensku, a mám pocit, že si málo ctíme osobnosti našej krajiny. Pamätám sa na jeden moment, keď som bol s manželkou na dovolenke a kládol som si otázku, kto je taká osobnosť, ktorá by dokázala spojiť tento národ, mužov, ženy, dôchodcov, deti v jednu chvíľu. Bolo mi jasné, že po revolúcii to bol jedine Paľo. Zaujímala ma odpoveď na otázku, kto to vlastne bol Paľo
Mení sa vám celkový koncept pred očami ako postupuje nakrúcanie?
Áno, ale to je asi pri každom filme. Základ však zostáva, je to o Paľovom živote, a tým je scenár dopredu daný. Pokiaľ ale ide o spracovanie, postupne zisťujeme nové skutočnosti a tie sa tam snažíme vkomponovať.
Celoživotne sa prezentujete takpovediac ako humorista. Už ste robili aj niečo seriózne?
Áno, postavil som jeden múr na chate, kosím trávu a seriózne beriem aj výchovu svojich detí. (smiech) Teraz vážne. Myslím si, že mám blízko k humoru, no človek je vždy širokospektrálnejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Aj ja mám rád vážne témy, preto film o Paľovi Demitrovi.
Spýtam sa inak: Bude vďaka vám v dokumente o Paľovi humor?
Neviem, či vďaka mne, ale ako som Paľa postupne spoznal, zistil som, že to bol veľmi vtipný človek. Potrpel si na to, aby okolo neho bola stále zábava, čo máme spoločné. Ak sa mi tam podarí prepašovať niečo z tej jeho srandy, tak budem rád. Lebo hlavne o tom bol Paľo. Vždy bol stredobodom malého vesmíru zábavy.
Film bude zložený z výpovedí mnohých jeho kolegov. O športovcoch je ale známe, že nevedia veľmi dobre rozprávať. Ako ste im rozväzovali jazyky?
Toto je pre mňa celkovo zaujímavé zistenie. Zistil som, že keď človek hrá zápas, tak sa vždy snaží urobiť to najlepšie v danej chvíli a reaguje na podnety, ktoré vznikajú v danej sekunde. A okomentovať následne nejakú takúto udalosť: „A prečo ste v trinástej minúte toto spravili tak a tak...?“ je veľmi ťažké. Ale keď tí ľudia rozprávajú o ľudských veciach, o svojom priateľovi, o živote, tak hovoria veľmi hlboké a pekné myšlienky. Nemal som absolútne problém s rozväzovaním jazykov.
Jednou z najväčších otázok tohto filmu je, či v ňom budú hrať herci, ako napríklad spomínaní Tomáš Maštalír a Diana Mórová.
Nie, ani jeden z nich v ňom nebude hrať. Je to životopisný film postavený na niečom inom, ako na týchto hercoch.
Takže už sa bavíme o životopisnom filme, a nie o dokumente?
Hmmm. Ono sa to celé skladá z viacerých rovín. Film stojí na troch základných pilieroch, časť je dokument, časť určitá realita... Viac teraz nechcem povedať.
Čo vás čaká najbližšie v súvislosti s týmto projektom?
Cesta do Ruska, už o pár dní. Mám z toho veľmi zmiešané pocity. Aj sa teším, lebo som v živote v Rusku nebol, takže som zvedavý, aké to v Rusku je. No mám aj mierne stiahnutý žalúdok, lebo pôjdeme na miesto tragédie. Nie náhodou sme si to nechali na koniec.
Nebojíte sa, že Rusi vám budú robiť problémy?
Sme, samozrejme, dohodnutí s veľvyslanectvom, je to pripravené, takže by všetko malo ísť hladko.
Boli doteraz pri nakrúcaní nejaké ťažkosti?
Vnútorne najťažšie pre mňa bolo, keď sme sa rozprávali s Paľovými najbližšími. Vždy som odchádzal z tých rozhovorov plný emócií, nemyslel som si, že ma to citovo až tak pohltí. Predpokladal som, že to budem vedieť poňať viac racionálne. Je úžasné, že sa mi podarilo dať dokopy tím ľudí, ktorí to robia s nadšením, a veľmi si ich za to vážim. Všetci, na ktorých som narazil, veľmi držia tomu filmu palce a pomáhajú nám. Aj touto cestou vďaka.
S vdovou po Paľovi Demitrovi Majkou ste celú vec konzultovali len na začiatku?
Podmienkou predovšetkým bolo, aby s tým Majka Demitrová súhlasila. U nej som sa stretol nielen s pochopením, ale aj s veľkou podporou. Prišiel som za ňou pol roka po tragédii, takže to bolo veľmi čerstvé a pre ňu veľmi ťažké. Asi to je niečo medzi nebom a zemou – povedala mi, že keby som prišiel o týždeň skôr, tak do toho nejde. Ale vtedy sa rozhodla, že chce, aby film vznikol a odvtedy nám pomáha na všetkých frontoch.
Správa o tom, že nakrúcate film o Demitrovi vzbudila veľký rozruch.
Až taký som asi ani nechcel.
Čakali ste, že to bude mať až takú odozvu?
Nie. Čakal som skôr takú tú typickú reakciu, a stále ju čakám, že chcem na tom zarobiť. Milo ma prekvapilo skôr to, ako reagujú médiá, že za tým nehľadajú nič podobné a chápu, o čo nám ide. Chceme vzdať poctu výnimočnému človeku, ktorý tomuto národu chýba.
