Informovali o tom agentúra Reuters a AFP.
Vláda na čele s premiérom Jonasom Gahrom Störem, ktorú po septembrových voľbách sformovala Strana práce a Strana stredu, sa ujme vlády v krajine už tento štvrtok. Vo svojom vládnom programe, ktorý v stredu zverejnila, uviedla, že si praje do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti úrovni z roku 1990. Zároveň tiež plánuje zvýšiť uhlíková daň z 590 nórskych korún (60 eur) za tonu na 2000 nórskych korún (200 eur).
Napriek tomu, že klimatická zmena bola jedným z hlavných problémov, o ktorých sa diskutovalo v rámci predvolebnej kampane v Nórsku, Strana práce uviedla, že sa chce ubezpečiť, že akýkoľvek odklon od ropy a plynu, a najmä pracovných miest, ktoré vytvárajú, k zelenej energii bude postupný.
Nová vláda v programe preto potvrdila svoj záväzok voči ropnému priemyslu. "Nórsky ropný priemysel sa bude vyvíjať, a nie odstavovať," píše sa v programe vlády s tým, že sa zachová súčasný systém udeľovania licencií na prieskum nových ložísk.
To znamená, že Nórsko bude v nasledujúcich štyroch rokoch ďalej hľadať nové ložiská ropy a plynu, pričom väčšina nových vrtov by sa mala nachádzať v mori. S týmto však nesúhlasia členovia nórskej pobočky organizácie Greenpeace. "Dostaneme novú vládu, ale s rovnakou fosílnou a nezodpovednou politikou, akú mala tá predchádzajúca," uviedol šéf nórskej pobočky Greenpeace Frode Pleym.
Nórsko je najväčším producentom ropy a plynu v západnej Európe, pričom denne vyťaží približne štyri milióny barelov ropy. Ropný priemysel tvorí približne 14 percent nórskeho HDP a 40 percent všetkých vývozných artiklov krajiny. Priemysel navyše zamestnáva asi 160.000 ľudí, píše agentúra AFP.
