Príčinou hroziaceho kolapsu slovenského zdravotníctva je podľa ich slov ignorovaný a neriešený odchod lekárov a ďalšieho zdravotníckeho personálu zo zdravotného systému. Informoval o tom v tlačovej správe predseda združenia Peter Visolajský.
Nedostatok zdravotníckeho personálu bol evidentný už pred začiatkom pandémie, ako dokazujú aj údaje zverejnené Ministerstvom zdravotníctva SR. „V nadväznosti na nepriaznivé štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva, ako aj informácie adresované v roku 2019 Bezpečnostnej rade vlády SR, a tiež reflexiu klinickej praxe uvádzame, že Slovensko má aktuálne najväčší problém s nedostatkom lekárov, sestier a pôrodných asistentiek,” citoval z materiálu rezortu Visolajský.
Z analýzy NCZI z roku 2019 vyplynulo, že v rámci ústavnej starostlivosti chýbalo celkovo 1 312 sestier, čo predstavovalo zhoršenie o 2,7 % oproti roku 2010. Nedostatok lekárov za rovnaké obdobie narástol v nemocniciach o 8,5 %, chýbalo teda spolu 1 127 lekárov. Z informácií od vyšších územných celkov vyplynulo, že v ambulanciách chýbalo 1 532 lekárov a 1 762 sestier.
„Sumárne bolo uvedené, že v rezorte zdravotníctva pred pandémiou chýbalo 2 659 lekárov a 3 074 sestier, čo predstavuje 12 a 9-percentný deficit do minimálneho potrebného stavu zdravotníckeho personálu na fungovanie nášho zdravotníctva,” upozornil Visolajský. Podľa predikcie štatistického zisťovania z roku 2019 sa situácia v roku 2025 zhorší.
V rámci optimistického scenára sa dá očakávať, že bude chýbať 17,9 % lekárov a 14,9 % sestier. Ak vláda nepristúpi k opatreniam na zvrátenie tejto situácie, tak bude v roku 2025 chýbať v rezorte zdravotníctva 12 178 zdravotníckych pracovníkov, čo je takmer dvojnásobný nedostatok oproti roku 2019. LOZ zároveň pripomenulo, že tieto odhady nepočítali s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá personálnu situáciu ešte zhoršila.
Medzinárodné štatistiky zároveň hovoria, že Slovensko má jeden z najvyšších počtov návštev pacientov na jedného lekára a slovenské centrálne príjmy nemocníc sú z pomedzi krajín OECD najviac zaťažené návštevami pacientov, ktorí nemali dostupnú primárnu zdravotnú starostlivosť. „V roku 2012 na jedného lekára na Slovensku pripadalo v priemere 3 328 vyšetrení, respektíve konzultácií ročne. Priemer Európskej únie je približne 2 000 konzultácií,” doplnil Visolajský. Ministerstvu vyčíta, že disponuje všetkými týmito údajmi, no napriek tomu riešenie personálnej krízy neprináša.
Odpoveďou podľa LOZ nie je ani pripravovaná reforma nemocníc, a teda ani redukcia akútnych lôžok. „Na základe týchto alarmujúcich faktov vyzývame Vládu SR, aby urýchlene hľadala riešenia pre kolabujúce zdravotníctvo. Pretože bude niesť zodpovednosť za státisíce ľudí, ich zdravie a životy, ak my lekári a zdravotnícky personál, nebudeme schopní pre tento neriešený stav ošetrovať pacientov,” dodal Visolajský.