Ako ste vy osobne vnímali pandémiu a postup vlády - zavretie kultúry a ostatné dianie?
V prvej etape človek nevedel, asi ani vláda nevedela, odborníci možno trochu tápali. Opatrenia boli možno trochu kruté, ale dnes už vieme, koľko ľudí zomrelo. Politikov beriem dosť na zodpovednosť, ale nielen tých koaličných, ale aj opozičných, pretože celá pandémia sa využíva aj na politické ciele a to nie je fér. My sme sa na Slovensku v podstate ako jediný štát vlastne nezhodli na tom, že nejaká pandémia existuje - koalícia a opozícia. Všetci ostatní ju uznali a potom spoločne debatovali o tom, aký postup sa zaujme. U nás sa časť politickej sféry vyjadrila, že je to „chripôčka“, že sa robí veľký stres. Myslím si, že keď sa už nevedia dohodnúť politici, mohli by veriť odborníkom, epidemiológom, vedcom… Lenže tu je podozrenie, že všetci sú podplatení a všetci chcú všetkých otráviť. Čo je z môjho pohľadu nezmysel. Ale pozrite - 50 % ľudí sú antivaxeri, ktorí sa už nielen verejne vyjadrujú, ale začínajú aj útočiť, napádať, čo je veľmi zle.
Dokážete si robiť z pandémie žarty?
Do istej miery áno, ale skôr z ľudí, že ako sa správajú. Pretože ono to nie je až tak veľmi na smiech, keď vieme, že zomierajú ľudia. Niekedy si uťahujeme z antivaxerov. Ale aj tam je kopec ľudí, ktorí sú zmätení, neveria, podliehajú náladám. Netvrdím, že všetci sú agresívni, je tam napríklad kopec starých ľudí, ktorí sa v tom nevyznajú a veria svojim príbuzným… Takže skôr si uťahujeme z ľudskej hlúposti, ktorá sa prejavuje aj teraz.
Predpokladám, že koronu ste teda nemali. Ale ste očkovaný?
Očkovaný som, ale, poviem vám, v marci som sa veľmi bál, pretože som bol v kontakte s pozitívnym človekom a v ten deň ma strašne bolela hlava. Na druhý deň mi bolo ešte horšie. Bol som sa dať testovať, našťastie, bol som negatívny. Očkovať som sa dal začiatkom augusta, čakal som, aby sa dostali všetci tí, ktorí sa ponáhľali, keďže som nikam necestoval. Keď už bolo voľnejšie, tak som sa objednal.
Blíži sa výročie Nežnej revolúcie. Ak by ste mohli, vrátili by ste predchádzajúci socialistický režim?
Každý polrok na týždeň. Jaro Filip dokonca tvrdil, že komunizmus by mal byť každú sobotu, mala by byť brigáda, všetky obchody zatvorené. Aby sa ľudia prebrali a uvedomili si, čo všetko dnes majú. Ja určite nie. Už by som dokonca ani nechcel byť mladý. Mnohí chvália komunizmus za to, že boli mladí, že sme boli družnejší, táboráky atď. A čo nám dnes bráni byť družnými? Problémom je, že každý si dnes radšej zapne mobil, ľudia sedia pri stole a nerozprávajú sa. Netvrdím, že v tomto systéme sa mi žije ideálne, ale určite lepšie a slobodnejšie ako v socializme.
Čo vám teda v súčastnosti najviac prekáža?
Ľudská neochota, ľahostajnosť, bezohľadnosť.
Médiá informovali o fyzickom útoku, ktorý ste zažili v čase svojej najväčšej slávy. Ľutovali ste niekedy, že ste sa dali na dráhu verejne známeho zabávača?
Mal som vyhrážky aj telefónom, najskôr chodili anonymné listy, potom sa niečo aj naplnilo. Mal som strach, ale, našťastie, kamaráti aj verejnosť sa postavili za mňa. Asi bolo dobre, že som to medializoval, asi sa tí ľudia zľakli. Dnes sa všetko presunulo na internet, dnes vám nadávajú hneď na facebooku. Listy a anonymné telefonáty boli zlovestnejšie.
