O tom, koľko ľudí na Slovensku s touto poruchou žije, ako sa vzdelávajú i ako sa im darilo počas korony nám porozprávala riaditeľka Súkromnej základnej školy s materskou školou pre žiakov a deti s autizmom Dagmar Šuranová.
Verejnosť pozná pojem autizmus, správne by sme však mali hovoriť o PAS. Čo ukrýva táto skratka?
V odbornej terminológii súvisiacej s problematikou autizmu sa môžeme stretnúť s označením PAS a PVP. Závisí od konkrétnej klasifikácie či diagnostického manuálu, ktorým sa riadime. Skratka PAS označuje poruchy autistického spektra, ktoré sú charakterizované deficitmi v oblasti komunikácie, v oblasti sociálnej interakcie a správania, deficitmi v oblasti predstavivosti, hry a záujmov a poslednou oblasťou charakteristickou pre diagnózu PAS sú deficity v percepcii – v zmyslovom vnímaní v zmysle hyper- či hyposenzitivity. PAS podľa Diagnostického a štatistického manuálu 5. revízie (DSM-5), používaného v USA od r. 2013, zastrešuje diagnózy, ako sú detský autizmus, atypický autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm a prenikavú vývinovú poruchu inak nešpecifikovanú.
Je skutočne pravda, že na Slovensku nemáme presnú štatistiku, podľa ktorej by sme sa dozvedeli, koľko ľudí má túto diagnózu? Aké sú odhady?
Presné štatistiky či informácie o tom, koľko ľudí s autizmom žije na Slovensku, žiaľ, nemáme. Ak by sme vychádzali z celosvetovej prevalencie, čo je 1 – 1,6 % populácie, tak nám vychádza, že na Slovensku v súčasnosti žije 54 000 ľudí s autizmom. S určitosťou však vieme povedať, že počet detí s PAS každoročne rastie. Ešte pred 20 rokmi sme hovorili o tom, že 1 dieťa z 10 000 má PAS, dnes sa podľa výskumov z USA (2016) uvádza, že v priemere je 1 z 54 detí do piatich rokov diagnostikované ako dieťa s autizmom.
Je to takpovediac „moderná“ diagnóza alebo aj v minulosti boli ľudia s PAS, avšak neexistovala vhodná diagnostika?
Diagnóza autizmus nie je „modernou“ diagnózou. Len možno v súčasnej dobe viac na verejnosti skloňovanou diagnózou. Čo je pochopiteľné, vzhľadom na rýchlo pribúdajúci počet detí s PAS.
Narastajúci počet detí s PAS určite súvisí s lepšou, širšou diagnostikou, ktorá dokáže zachytiť aj deti, ktoré by v minulosti diagnostické metódy nezachytili. Ale povedať, že diagnostika v minulosti neexistovala, by bolo nepravdivé. Existovala, len sa využívali iné diagnostické metódy. V súčasnosti sa používa na diagnostiku kombinácia štandardizovaných diagnostických škál ADOS-2, ADI-R, ktoré sú považované za tzv. „zlatý štandard“ v diagnostike detí s PAS.
Lepšia diagnostika je však len jedným z viacerých možných dôvodov, o ktorých sa uvažuje v súvislosti s nárastom detí s PAS. Určite na tom majú svoj podiel aj environmentálne a biologické faktory, ako zvýšený vek rodičov, väčšia miera znečistenia prostredia, rodinné zaťaženie imunitnými ochoreniami a pod.