Nedávno ste predstavili nový program STEPS. O čo ide?
Rovnako sme koncom septembra pilotne spustili skupinový terapeuticko-edukačný program pre súrodencov detí s poruchami autistického spektra, tzv. STEPS, ktorého autorom je psychológ a špeciálny pedagóg Mgr. David Havelka, PhD. Cieľom STEPS je najmä podpora pozitívnych súrodeneckých vzťahov. Program pozostáva z 10 dvojhodinových stretnutí, kde sa deti učia zvládať náročné situácie typické pre život so súrodencom s autizmom. Je veľmi dôležité, aby aj súrodenci našich detí mali priestor na vyjadrenie a spracovanie vlastných emócií v bezpečnej atmosfére, či si vedeli vyžiadať adekvátnu sociálnu oporu.
Záleží nám na našich deťoch a ich rodinách, ich príbehy nám nie sú ľahostajné, preto sa snažíme neustále hľadať cesty a možnosti pomoci. Či už vyššie spomínanou formou vzdelávania a výjazdov, alebo aj formou pravidelných podporných skupín pre rodičov našich detí.
Vaša škola je súkromná. Koľko máme na Slovensku škôl zameraných na deti s PAS? Je ich dostatok?
Počet zariadení venujúcich sa deťom s PAS je na Slovensku nepostačujúci. A to sa bavíme o predprimárnom (materské školy) aj primárnom (základné školy) vzdelávaní. Čakacie doby sú naozaj veľmi dlhé. Naša materská škola má tzv. poradovník čakateľov na „škôlku“. Už teraz vieme, že na ďalší školský rok budeme vedieť prijať možno tretinu (v lepšom prípade polovicu) z nich. Ostatní, ak budú mať šťastie, sa dostanú do iných zariadení venujúcich sa deťom s PAS, alebo budú ďalej čakať.
Denne nám píšu zúfalí rodičia s prosbou o umiestnenie dieťatka v našej MŠ. Žiaľ, jediné, čo im vieme momentálne ponúknuť, je miesto v poradovníku. Smutné, však? Zvlášť, keď vám každý odborník či odborná literatúra radí zahájiť čo najskôr včasnú intervenciu a keď sa už odhodláte a s nádejou obrátite na zariadenie venujúce sa takýmto deťom, nemajú pre vás voľné miesto. Toto je realita. Taktiež sú regióny Slovenska, kde je situácia ešte omnoho zložitejšia.
Akých odborníkov v škole potrebujete? Dokážu ich vysoké školy pripraviť pre prax?
Keďže sme škola a materská škola pre deti s PAS, tak prioritne zamestnávame práve špeciálnych pedagógov, či už na pedagogických pozíciách učiteľ, vychovávateľ, pedagogický asistent alebo triedny učiteľ, alebo aj na odborných pozíciách. Väčšina zamestnancov má ukončené vysokoškolské vzdelanie I. alebo II. stupňa v odbore špeciálna pedagogika. Psychológov zamestnávame len zriedkavo, keďže sú legislatívne vo výchovno-vzdelávacom procese pre deti s PAS považovaní za nekvalifikovaný personál. Výnimkou je len školský psychológ.
Úroveň pripravenosti absolventov na prácu s deťmi s PAS je, žiaľ, nepostačujúca. Nemajú dostatočné odborné vedomosti. Vysoké školy akoby nereflektovali na potreby praxe. Pár semestrov prednášok o autizme ich nedokáže dostatočne odborne pripraviť na prácu s deťmi s PAS. Je veľmi žiaduce, aj vzhľadom na pribúdajúci počet detí s PAS, aby sa v tomto smere udiala radikálna zmena.
Ako znášali vaši žiaci náhlu zmenu, keď počas korony ostali doslova zo dňa na deň zatvorení doma? Fungovali ste v nejakom špeciálnom režime či dokonca online?
Naše deti boli na náhlu zmenu proaktívne pripravené pomocou denných plánov. Práve v tomto období sa nám ukázali nami nastavené podmienky prijatia detí do MS ako správne. Rodičia vedeli na danú situáciu promptne zareagovať a vedeli vhodnou a zrozumiteľnou formou odkomunikovať svojim deťom zmeny, ktoré ich čakajú. Samozrejme, nie všetky deti napriek tomu, že uvedeným zmenám rozumeli, ich prijali bezproblémovo. Ale opäť to boli situácie, s ktorými si naši rodičia vedeli poradiť a zvoliť tie správne stratégie riešenia.
Počas lockdownu sme sa snažili pokračovať v našich začatých aktivitách online (Teams, Zoom). Takýmto spôsobom prebiehalo vzdelávanie nových rodičov či podporné rodičovské skupiny. Pedagógovia pravidelne posielali deťom rôzne pracovné listy. Školáci a zopár detí z MŠ sa dokonca vzdelávalo online.
Online prebiehali aj niektoré podporné terapie – muzikoterapia, RKSZ – terapia rečových a komunikačných zručností, či iné aktivity, ako napr. ranné cvičenia. Arteterapia bola realizovaná formou inštruktážnych videí. Boli sme milo prekvapení, ako to naši „malí modrí hrdinovia“ – ako hovoríme našim deťom – a ich rodiny excelentne zvládli.
Ako sa správať, keď človek stretne rodinu s dieťaťom, ktoré má zrejme PAS?
Ak stretnete takúto rodinu možno ani nebudete vedieť, že dieťatko má poruchu autistického spektra. Osobne si myslím, že väčšina ľudí už takúto rodinu aj stretla a nič mimoriadne sa nestalo. Porucha autistického spektra je špecifická v tom, že navonok nie je vidieť, že dieťatko je niečím iné. Preto často rodičia a rodiny s deťmi s PAS zažívajú na verejnosti nepríjemné situácie v podobe nevhodných komentárov okolia o nevychovaných deťoch či nezvládnutej výchove. Netušia však, že za daným nevhodným správaním môže byť autizmus. Takže moje odporúčanie je byť tolerantní, rešpektujúci a neodsudzovať, nepohoršovať sa nad správaním dieťatka, ktoré nepoznáme. Práve naopak, prijatie a rešpekt je cesta, ako sa k takýmto deťom priblížiť.
