Verí, že v budúcom roku ich už bude možné podávať aj elektronicky. Formulár by mala pripravovať a dodať Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) s rezortom investícií a informatizácie.
"Do konca októbra by mali byť tie, ktoré sú skontrolované a ktoré sú v poriadku, zverejnené," povedal Susko pre TASR s tým, že výbor už počas týždňa schválil správu o podaných majetkových priznaniach k 30. 4. 2021 za rok 2020 a zaviazal sa skontrolované priznania zverejniť do konca mesiaca.
Nie všetky priznania sú však podľa jeho slov skontrolované. Vysvetlil, že v prípade nedostatkov v podaných priznaniach musí výbor požiadať konkrétnych funkcionárov o doplnenie, opravu či vysvetlenie, a až následne môže oznámenia spracovať a zverejniť. "Máme ešte v procese takéhoto overovania niekoľko desiatok oznámení, ktoré budú zverejnené dodatočne," povedal. Navyše musí výbor podľa jeho slov kontrolovať aj priebežne dopĺňané oznámenia, keďže sa stále menia verejní funkcionári a do 30 dní od nástupu do funkcie musia podať priznanie.
Susko hovorí, že zdržanie zverejnenia priznaní spôsobujú aj neskoré podania. "Keby sme ich mali načas všetky, tak by už možno boli zverejnené. Ale tým, že verejní funkcionári si neplnia svoju povinnosť a podávajú ich po lehote, tak sa nám tento termín predlžuje," podotkol. Dodal, že termín zverejnenia sa tohto roku podarilo urýchliť aj tým, že NRSR zazmluvnila externú firmu na pomoc so skenovaním dokumentov.
Šéf výboru verí a aj vo výbore podľa neho robia všetko preto, aby sa priznania mohli podávať elektronicky už v budúcom roku. "Čakáme na NASES a ministerstvo pani Remišovej, ktorá by mala pripraviť a dodať nám elektronický formulár tak, aby bolo možné konečne podávať oznámenia už aj v elektronickej forme," dodal.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Podať ich musia napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc Slovenskej republiky. Povinnosť sa týka aj viacerých ďalších funkcií.
