"V súvislosti s klimatickými zmenami sa už u nás začínajú udomácňovať viaceré subtropické nebezpečné invázne druhy, o ktorých sme pred desaťročím, či dvoma ani nechyrovali. Z vodných rastlín je to napríklad plaváčik nafúknutý takzvaný vodný hyacint alebo pistia rezavková, zo suchozemských napríklad turica sumatranská a eleuzína indická," spresnil vedec.
Najviac ohrozené sú podľa jeho slov biotopy v inundáciách riek, teda v oblastiach, ktoré sú počas povodní zvyčajne zaplavované vodou. Ide o lužné lesy, aluviálne lúky či pobrežné biotopy. Alarmujúca je napríklad situácia na riečnom ostrove Sihoť v Bratislave. Aktuálne prebiehajúca inventarizácia flóry tu poukázala na výrazný nárast množstva nepôvodných a inváznych rastlín a, naopak, na dramatický pokles chránených druhov rastlín. "Porovnanie aktuálnych údajov s výskumami z prelomu 30. a 40. rokov minulého storočia ukázalo, že napriek tomu, že ide o chránený areál, kde je zakázaný vstup verejnosti a mnohé ďalšie aktivity negatívne ovplyvňujúcu prírodu, flóra územia sa zmenila na nepoznanie," uviedol Mereďa.
Podobne sú na tom však podľa jeho slov aj iné lužné lesy v okolí Podunajska. "Pôvodné lužné lesy, bez prítomnosti nepôvodných alebo inváznych druhov okolo Dunaja v podstate už u nás ani nemáme," vysvetlil. Dodal, že podobné výsledky boli zaznamenané aj pri výskume chráneného areálu Jarovská bažantnica v Bratislave, "kde sme zistili 14-krát menej vzácnych druhov a 7,9-krát viac inváznych druhov ako je slovenský priemer."
Veľa pozitívneho v boji s inváznymi rastlinami by sa podľa Mereďu dalo dosiahnuť dodržiavaním existujúcej legislatívy, najmä Zákona o ochrane prírody a krajiny a Zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, kde je podrobne podchytená aj problematika inváznych rastlín. "Žiaľ, povedomie o tejto legislatíve je medzi verejnosťou stále veľmi nízke a personálne kapacity dohliadajúce na dodržiavanie týchto zákonov nedostatočné," skonštatoval odborník.
