Zraky Košičanov uchvátili majestátne kone, ako aj sympatické a krásne jazdkyne, ktoré si už od mladého veku zamilovali pohľad na svet z konského chrbta. Dokopy 36 majestátnych žrebcov s ich jazdcami sa po slávnostných fanfárach a reglementu Hubertovej jazdy vydali na hon líšky do lesov okolo košického Bankova. Milovníci koní tak vzdali česť jazdcom, športovcom, no najmä koňom, ktoré človeku celý rok slúžia, reprezentujú ho a pomáhajú mu v jeho práci.
Daniela Čorosová (14), Trebišov
- K záľube koní som prišla už ako malá. Od detstva sa venujem jazdectvu, jeho krásu mi ako prvá ukázala moja mamina. Všetko, čo sa týka koní, je pre mňa okúzľujúce a krásne. Chvalabohu, zatiaľ som mala s koňmi len dobré zážitky. Medzi tie najkrajšie patria prechádzky a výhľady v okolí Trebišova, na Trebišovskom hrade a Slanských vrchoch. Ako sa vraví, pohľad z konského chrbta ja najkrajší, to si človek musí vyskúšať.
Lea Malecová (22), Košice
Zuzana Teresčáková (22), Trebišov
- K tejto záľube som sa dostala vďaka mojej najlepšej kamarátke. Mala som len 8 rokov a raz ma donútila zajazdiť si s ňou. Odvtedy sa tomu intenzívne venujem, na koni jazdím 2- až 3-krát do týždňa. Vďaka týmto vznešeným zvieratám mám jedny z najkrajších zážitkov vôbec. V okolí Slanca chodievame na vychádzky, sú tam pekné lesy. Vnímať prírodu z konského chrbta - ten pocit je na nezaplatenie! Vážne zranenie som nemala, ale raz som spadla aj s koňom, šmykli sme sa na ceste a urobila som kotrmelec.
Legenda o Hubertovi
Tradícia Hubertovej jazdy vznikla podľa dávnej legendy. Tá hovorí, že akvitánsky princ Hubert (656 - 727) v mladosti poľoval, hodoval a užíval si život, nectil si poklady a dary prírody v podobe voľne žijúcej zveri. Až raz, keď sa mu Boh zjavil v podobe kríža medzi parohmi jeleňa, ktorého chcel uloviť, zmenil svoj postoj k životu. Začal viesť pokorný život, neskôr sa naučil vážiť si zvieratá a prírodu, prijal kresťanstvo, stal sa biskupom a venoval sa misijnej činnosti v oblasti Arden. Mnohí historici sú však pri hodnotení legendy zdržanliví.