„Tam ho, samozrejme, všetci poznali a hneď bolo sólo pre Zátopka. A on prišiel po mňa. Na Morave, keď si niekto vezme dievča na sólo, tak to znamená, že sa verejne priznáva, že k nej má nejaké city. Mne to, samozrejme, veľmi lichotilo. Zamilovala som sa hneď,“ priznala oštepárka, podľa ktorej obaja okamžite pocítili, že to bude osudová láska. A veruže aj bola. Vzali sa 24. októbra 1948 v Uherskom Hradišti.
Štýl
Ak si niekto myslí, že niekoľkonásobný olympijský víťaz mal na ružiach ustlané a pre šport tie najlepšie podmienky, je na omyle. Zátopek sa totiž narodil do chudobnej rodiny ako siedme dieťa z ôsmich. Mal šesť bratov a jednu sestru, a tak rodičia mali čo robiť, aby toľko hladných krkov uživili. Už ako šestnásťročný začal pracovať v Baťovej obuvníckej továrni. Na svoj prvý športový úspech neskôr Zátopek spomínal:
„Jedného dňa ukázal závodný tréner, ktorý bol, mimochodom, veľmi prísny, na štyroch chlapcov vrátane mňa a povedal, že pôjdeme na bežecké preteky. Protestoval som, že som veľmi slabý a nemám na behanie kondičku, ale tréner ma poslal na prehliadku a doktor povedal, že som úplne zdravý. A tak som musel pretekať,“ smial sa po rokoch na tom, ako sa bránil športu.
„Keď som sa rozbehol, cítil som, že chcem vyhrať. Premohla ma túžba zvíťaziť a bežal som, čo mi sily stačili, ale skončil som až druhý. No a tak sa to celé začalo,“ povedal Zátopek, ktorý už v roku 1944 pokoril český rekord v behu na 2 000, 3 000 a 5 000 metrov. Excelentný atlét mal veľmi svojrázny, zapamätateľný štýl behu. Jeho kŕčovité grimasy boli nenapodobiteľné. Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, vďaka čomu ho prezývali aj Emil Hrozný. Traduje sa, že keď sa ho pýtali, prečo má zakaždým taký umučený výraz tváre, odpovedal:
„To viete, nie je to gymnastika alebo krasokorčuľovanie!“ Rozhodne sa počas tréningov nešetril a trénoval za každého počasia. Zaujímavosťou je, že namiesto v špeciálnych bežeckých topánkach trénoval často s ťažkými vojenskými kanadami na nohách. Vysvetľoval to tým, že na pretekoch potom získa pocit ľahkých nôh. Beh si sťažoval rôznym spôsobom, napríklad aj s manželkou na chrbte v štýle à la čert a Káča. Vo filme sme síce takú scénu nevideli, zato režisér zakomponoval do deja scénku, v ktorej Zátopek ťahá pri behu za sebou obrovskú pneumatiku. Uff...
Film a realita
Vo filme Zátopek beží svoje prvé preteky v topánkach, v ktorých zrejme chodil do práce. Faktom je, že Zátopek si nemohol dovoliť - a zrejme ani nemal v pláne - na prvé preteky kúpiť špeciálnu bežeckú obuv. Aj neskôr bežal v akýchsi pseudotretrách či v plátenkách.
Paradoxom je, že časy, ktoré zabehol, sú pre našich dnešných bežcov métou, ktorú nedokážu pokoriť ani v tej najlepšej športovej obuvi. Hneď prvé olympijské hry v Londýne v roku 1948 boli pre Zátopka viac ako úspešné – v behu na 10 000 metrov zvíťazil pred Francúzom alžírskeho pôvodu Alainom Mimounom o takmer 48 sekúnd.
