Ale ako sa v Česku vraví – co se škádlívá, to se rádo mívá – dvojica žila v láskyplnom vzťahu až do Emilovej smrti. Deti nemali, a hoci to vo filme vyznieva tak, akoby ona chcela a on nie, skutočnosť bola iná. Dana Zátopková to vysvetlila v jednom z rozhovorov:
„Bola som nešťastná, keď som zistila, že nemôžem mať deti a že doktorov navštevujem zbytočne.“ Manžel ju vraj zakaždým utešoval slovami: „Prečo sa trápiš, myslíš, že keď nebudeme mať deti, tak ľudstvo vymrie?“ Keď v roku 2000 vo veku 78 rokov Emil Zátopek zomrel, s jeho odchodom sa ťažko vyrovnávala. Časť jeho popola vložila do maľovaného džbánika a mala ho u seba doma až do svojej smrti. Keď ju prišli navštíviť priatelia, džbánik postavila na stôl, aby si s Emilom všetci mohli priťuknúť.
S Ťopkom do rakvy
Pani Mária Mračnová poznala Danu Zátopkovú ako veselú ženu. „Bola veľmi milá, príjemná a ochotná vždy pomôcť. Bola aj trénerka, stretávali sme sa často na sústredeniach v Nymburku. A tiež bola kapitánkou nášho ženského reprezentačného družstva. Chodila s nami na medzištátne stretnutia. Bola za každú zábavu,“ spomína pani Mračnová a pridá aj jednu špeciálnu príhodu:
„Moja kamarátka z vedľajšej izby sa v Třinci vymkla, a čo by sme neurobili pre kamarátku – preliezala som z balkóna na balkón na 9. poschodí a Dana ma držala za ruku, aby som náhodou nespadla,“ usmieva sa pri spomienke. „Naposledy, keď som s ňou bola na jej 90-ke v Rožnove pod Radhoštěm a zbadala ma, tak spontánne do mikrofónu zakričala: ,Áno, viem! Faja, pamätám si, kde sme boli... Tam aj tam sme boli spolu...‘ Mala vynikajúcu pamäť. Za tie roky sme zažili veľa veselých príhod, ale aj trošku smutnú,“ prezradila pani Mračnová.
„Keď zomrel Emil, mal pohreb v Národnom divadle. Dana s Emilom boli známi tým, že veľmi radi a krásne spievali moravské pesničky. Samozrejme, že na rozlúčke hrala moravská hudba. A Dana, pohreb-nepohreb, spievala o dušu... Neskôr sa ma opýtala: ,Ako sa ti páčil pohreb?‘ Povedala som jej: ,Danka, bolo to prekrásne.‘ A ona na to: ,Ale vieš – radšej skazená svadba ako vydarený funus!‘ Mala svojrázny humor,“ uzatvára spomienku na kamarátku.
Pani Zátopková zomrela ako 98-ročná dvadsať rokov po smrti manžela, v marci 2020. Už pred smrťou nenechala nič na náhodu a vyslovila želanie, ktoré jej blízki splnili. Vybrala si hudbu, ktorá ju sprevádzala na poslednej rozlúčke, zahral aj folklórny súbor Ondráš. V rakve bola oblečená v olympijskom saku, v jeho vrecku mala časť spopolnených ostatkov manžela Emila, čo bolo jej osobné prianie. Spolu naveky...
Úspechy olympionika
Emil Zátopek bol prvým človekom na svete, ktorý zabehol trať 10 km pod 29 minút (28:54,2 – bolo to 1. júna 1954 v Bruseli) a trať 20 km pod 1 hodinu (59:51,8 – 29. septembra 1951 v Starej Boleslavy). Vytvoril 13 svetových rekordov na kilometrových a 5 na míľových tratiach. Preslávil sa behom na olympiáde v Helsinkách v roku 1952, kde vyhral beh na 5 km (14:06,72), na 10 km (29:17,0) a dokonca maratón (2:23:03,2), ktorý vtedy bežal po prvý raz v živote.
V každej z týchto disciplín vtedy zároveň urobil nový olympijský rekord. Tento „trojboj“ sa dodnes žiadnemu vytrvalcovi nepodarilo zopakovať. Pri rozlúčke v Národnom divadle mu predseda MOV Juan Antonio Samaranch udelil in memoriam medailu Pierra de Coubertina. Predseda Medzinárodnej asociácie atletických federácií Lamine Diack mu udelil Zlatý rad za zásluhy.
