V liste predstaviteľom Národnej rady SR to konštatovala Komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovič. Ako uviedla, návrh ju znepokojil, keďže predstavuje obmedzenie už existujúcich práv v oblasti zdravotnej starostlivosti.
„Bohužiaľ, toto je už tretíkrát v priebehu troch rokov, keď som povinná vyjadriť svoja vážne obavy," napísala Mijatovič s tým, že rovnako predstaviteľom parlamentu písala aj v novembri 2019 a v septembri 2020. Zároveň uvítala, že predošlé, podľa jej názoru problematické návrhy, neboli schválené.
V súvislosti s navrhovaným predĺžením čakacej lehoty na interrupciu zo 48 na 96 hodín Mijatovič konštatuje, že tieto lehoty podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nemajú žiaden medicínsky význam a zároveň podrývajú právo ženy na samostatné rozhodovanie.
„To znamená, že návrh by nielen že neriešil už tak problematickú lehotu 48 hodín, ale záležitosť by ešte skomplikoval," uviedla komisárka. Doplnila, že navrhovaný zákaz inzerovania interrupcií by zabránil zdravotníkom poskytovať informácie o bezpečných interrupciách a obmedzil by ich dostupnosť. „Žiadne z týchto obáv nie sú nové. Okrem mojich pripomienok na tieto otázky v súvislosti so Slovenskom poukázali viaceré ľudskoprávne inštitúcie," dodala Mijatovič.
Parlament začiatkom októbra posunul do druhého čítania zákon o pomoci tehotným ženám. Podporilo ho 75 poslancov zo 130 prítomných. Podľa tohto zákona sa má napríklad zaviesť pravidlo, že zariadenie núdzového bývania budú môcť využívať aj tehotné matky po dobu tehotenstva a troch rokov od pôrodu, ak sa o dieťa osobne starajú.
Žena, ktorá sa rozhodne pre utajený pôrod, má dostávať nemocenské od 21. týždňa tehotenstva. Druhý lekársky posudok pred potratom bude dobrovoľný, nie povinný. Navrhovaný zákon zakazuje reklamu na „potrebu alebo dostupnosť“ umelého ukončenia tehotenstva a na služby alebo tovary ponúkané na účely výkonu potratov.
