Variant AY4.2 má podľa vedcov dve charakteristické zmeny na hrotoch, ktoré však boli zistené u viacerých variantov – po prvý raz už v apríli 2020, avšak doteraz sa výraznejšie nerozšírili.
"Mutácia s označením A222V sa našla vo variante B.1.177, ktorý sa prehnal Európou v lete 2020. Avšak následné analýzy ukázali, že tento variant ako taký nemal vyššiu nákazlivosť a jeho rozšírenie bolo pravdepodobne dôsledkom demografických procesov," uviedol profesor Francois Balloux z University College London.
"Keďže AY.4.2 sa naďalej vyskytuje pomerne zriedkavo, ak by sa šíril o desať percent rýchlejšie, mohol spôsobiť len o niečo viac prípadov. Takže nemôže byť príčinou nedávneho nárastu prípadov v Británii," upozornil Balloux.
Ako pripomenul, varianty alfa a delta boli v čase ich objavenia sa o najmenej 50 percent nákazlivejšie než dovtedajšie varianty.
Variant AY4.2 sa mimo Británie vyskytuje iba zriedkavo – napríklad v USA zistili iba tri takéto prípady. V Dánsku, ktoré dôsledne sekvenuje pozitívne testy na koronavírus, zistili dvojpercentný podiel tohto variantu, avšak medzičasom je jeho výskyt ešte zriedkavejší.
