Fenomenálna Nórka vládla jeden a pol dekády svetovému bežeckému lyžovaniu, ale počas kariéry prežila aj niekoľko náročných okamihov. Zrejme ten najťažší opisuje vo svojej autobiografii s názvom "Srdce víťazky. Príbeh Marit Björgenovej", ktorú s ňou napísala moderátorka televízie NRK Ingerid Stenvoldová. Bolo ním obvinenie z dopingu, ktoré sa však nikdy nedostalo na verejnosť. A podľa jej neprajníkov sa celá záležitosť schválne zamietla pod koberec. Čo sa vlastne stalo pred štyri a pol rokom?
Bolo to krátko po majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti v roku 2017, kde si vtedy 37-ročná nórska "superžena" vybehala štyri zlaté medaily. Rok a pol po narodení syna Mariusa sa svet behu na lyžiach dozvedel, že sa vlastne nič nezmenilo. Kráľovnej bielej stopy nemal kto sňať korunku z hlavy.
Radostná idylka v dome Björgenovej v Trondheime však trvala len dovtedy, kým sa nedozvedela výsledky dopingových testov po behu na 30 km voľnou technikou, kde brala zlato. Keď zdvihla telefón, tímový lekár Petter Olberg jej smutným hlasom oznámil, že mala vo vzorke moču stopy po anabolickom steroide 19-norandrosteróne. Je to látka zo zoznamu zakázaných Svetovou antidopingovou agentúrou, lebo zásadne zvyšuje svalový výkon, a Björgenová to dobre vedela.
Z opojenia zlatými medailami z Lahti spadla na psychické dno. Bála sa, ako ju znenávidí celý lyžiarsky svet. Pripomenula si nedávnu dopingovú kauzu krajanky Therese Johaugovej a všetky dôsledky, ktoré to malo na jej kariéru. Björgenová tušila, že toto môže byť povestná kvapka, po ktorej sa jej zrúti celá skvostná kariéra. V minulosti už musela neraz vysvetľovať, ako je možné, že má terapeutickú výnimku na užívanie liekov proti astme, keď väčšina jej súperiek sa musela zaobísť bez nej. Pripomenula si ostré slová veľkej poľskej súperky Justyny Kowalczykovej: "Nóri dopujú rovnako ako ostatní, ale skrývajú sa za lieky, na ktoré majú špeciálny certifikát. Bez nich by ani Björgenová nebola taká fenomenálna. A možno by nebola ani nadpriemerná..."
Nórska bojovníčka začala boj za svoje očistenie. Spolu s lekárom Olbergom pripravili kompletnú dokumentáciu pre Medzinárodnú lyžiarsku federáciu o lieku, ktorý mala predpísaný - prečo, ako dlho ho užívala a v akých množstvách. "Tri dni sme dávali dokopy dokumenty a dva týždne čakali na odpoveď z FIS. Takmer každú noc som preplakala a nedokázala zaspať. Bolo to peklo. Nezrovnalosti v moči som vysvetlila užívaním prípravku Primolut-N, ktorý sa používa na oddialenie menštruácie, resp. zmiernenie predmenštruačných syndrómov. Vychádzali sme z toho, že medzi športovkyňami ide o bežný liek. Lekár vyššiu koncentráciu prípravku v mojom tele vysvetlil silnejšou dehydratáciou organizmu po vyčerpávajúcom behu na 30 km," vysvetlila Björgenová vo svojej knihe, upozornil na to český web iDnes.cz.
Nórska šampiónka sa napokon dočkala úspešného konca svojho dopingového prípadu, ktorý v skutočnosti ani nebol. Po dvoch týždňoch dostala z FIS odpoveď, že jej vysvetlenie je dostačujúce a v súlade so zisteniami nezávislého laboratória. "Obrovsky sa mi vtedy uľavilo. Konečne som mohla pokojne spávať," priznala bežecká lyžiarska ikona.
Bublina spľasla, ale pozorovatelia z lyžiarskeho sveta si aj tak môžu klásť otázku, prečo sa Björgenovej podozrenie z dopingu nikdy nestali verejným záujmom. Žiadne noviny, televízia či internetový portál v Nórsku ani inde na svete sa ani slovkom nezmienili o možnom dopingu najúspešnejšej zimnej olympioničky histórie. Titulok "Marit Björgenová bola v Lahti podozrivá z dopingu" sa nikde neobjavil. Ruské médiá v tejto súvislosti špekulovali, že ak by išlo o športovkyňu z ich krajiny, boli by toho plné noviny a FIS by možno urobila odsudzujúcu tlačovú konferenciu. Všetko zostalo len v rovine špekulácií a dohadov.
