Tie premiérom a prezidentom členských krajín najviac dotknutým prudkým nárastom cien energií umožnia prísť domov s hmatateľnými výsledkami. Nárast cien energií bol jednou z hlavných tém štvrtkovej časti dvojdňového summitu EÚ v Bruseli.
Konečná verzia záverov z tejto oblasti vyzýva Európsku komisiu (EK), aby preskúmala, ako fungujú trhy s plynom a elektrinou v eurobloku, a tiež špekulatívne aktivity týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS). Pomocnú ruku má v tomto smere podať Európsky úrad pre cenné papiere a trhy (ESMA).
Eurokomisia by mala preskúmať, či si konkrétne obchodné správanie nevyžaduje ďalšie regulačné opatrenia.
Členské štáty a EK musia urýchlene čo najlepšie využiť súbor nástrojov na poskytnutie krátkodobej pomoci pre najzraniteľnejších spotrebiteľov a na podporu európskych spoločností, pričom treba zohľadniť rôznorodosť a špecifickosť situácie každého členského štátu.
Rovnako by eurokomisia a členské štáty mali rýchlo zvážiť zavedenie strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré zaistia energie za cenu, ktorá je dostupná pre domácnosti a podniky, zvýšia odolnosť energetického systému EÚ a vnútorného trhu s energiou. Tieto kroky by mali zaistiť bezpečnosť dodávok energie a podporiť prechod ku klimatickej neutralite s prihliadnutím na špecifiká a potreby členských krajín.
Spoločne dohodnutý text obsahuje aj výzvu pre Európsku investičnú banku (EIB) na preskúmanie spôsobov, ako môže urýchliť investície v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo.
Lídri sa dohodli, že touto otázkou sa budú ďalej zaoberať ministri energetiky EÚ na budúci týždeň v utorok (26. 10.) počas mimoriadneho stretnutia v Luxemburgu. Premiéri a prezidenti sa k otázkam cien energií opätovne vrátia na decembrovom summite.
Týždenník Politico, ktorý prostredníctvom nemenovaných diplomatov sledoval debaty lídrov, upozornil na odlišnosť názorov, ako túto krízu riešiť. Poľsko malo záujem prehodnotiť klimatický balík Fit for 55, ktorého zámerom je dramaticky znížiť emisie CO2, ale Nemecko, Holandsko a Írsko poľské snahy "torpédovali". Kým Poľsko nebolo spokojné so systémom ETS, Španielsko sa ocitlo na čele skupiny štátov, ktoré žiadajú zásadnú revíziu trhu s elektrinou v EÚ.
Slovinský premiér Janez Janša v tejto súvislosti obhajoval jadrovú energiu, keď upozornil, že výstavba ďalších jadrových reaktorov zníži závislosť EÚ od zahraničných dodávateľov energií. Tento návrh mal podporu Grécka a Írska a za jadro ako druh energie v boji proti klimatickým zmenám sa po príchode na summit vyslovil aj slovenský premiér Eduard Heger.
Kritiku na systém predaja emisných povoleniek na úvod debát odmietla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, keď uviedla, že systém ETS neprispieva k zvyšovaniu cien energií. Šéfka eurokomisie sa sústredila hlavne na úlohu plynu pri stanovovaní cien elektriny v Únii. Upozornila na závislosť Únie od dovozov plynu z Ruska, Nórska, Kataru a Alžírska a zraniteľnosť krajín eurobloku, pretože úroveň skladovania plynu je na úrovni 78 percent a nie na želaných 90 percent. Podľa jej slov je nevyhnutný spoločný prístup pre zaistenie strategických zásob plynu, ako aj dobrovoľné spoločné zaobstarávanie tejto suroviny ako jedno z opatrení na boj proti skákajúcim cenám energií.
