Otázku výstavby hraničných plotov na summite zmienil aj rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, keď vyzval ostatné krajiny EÚ, aby podporili Litvu. Tá podľa jeho slov čelí "cynickej politike" bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, ktorý vysiela migrantov na hranice Únie. Schallenberg pripustil možnosť "postaviť plot" na litovských hraniciach. Uznal, že ide o citlivú záležitosť, avšak podľa jeho slov by tento plot mala pomôcť zaplatiť EÚ a nie iba výlučne litovskí daňoví poplatníci.
Slovensko, rovnako podľa vyjadrenia nemenovaných diplomatov, v tejto otázke vyjadruje solidaritu s Litovu, Lotyšskom a Poľskom, čeliacim riadenej migrácii z Bieloruska, akékoľvek ploty na hraniciach však vníma iba ako dočasné riešenie a prikláňa sa za prísnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ modernými elektronickými systémami.
Belgický premiér Alexander De Croo v rámci debát o migrácii povedal, že každý člen EÚ musí zohrávať svoju úlohu, a spresnil, že treba hovoriť o "obojsmernej solidarite". Pre južné krajiny je podľa neho posolstvo jasné: ak posilnia svoje hranice, zvyšok EÚ ich podporí dodatočnými finančnými prostriedkami na lepšiu ochranu hraníc. Zároveň však dodal, že solidaritu je potrebné preukázať aj iným spôsobom, čiže podeliť sa o záťaž v podobe migrácie a žiadateľov o azyl, aby nemusel len malý počet krajín vynakladať všetko úsilie na prijímanie ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi.
Pre Holandsko je to zároveň príležitosť poukázať na nevyhnutnosť vyrovnať sa s takzvanými sekundárnymi pohybmi migrantov, ktoré hoci získajú pobyt a ochranu v jednej členskej krajine, snažia sa dostať do ekonomicky vyspelejších členských krajín eurobloku.
