Krajniak povedal, že z podvodného vyplácania sú podozrivé štyri osoby, ktoré pracovali na bežných úradníckych pozíciách na úrade práce v Pezinku. Dodal, že na úrade už nepracujú.
Podľa neho išlo o „chrapúnsky podvod súvisiaci so sfalšovaním listín, podpisov a následnej kontroly". Podľa neho totiž nezlyhala kontrola, ale bola sfalšovaná žiadosť o príspevky, bol sfalšovaný podpis na tejto žiadosti a sfalšovaný bol aj výsledok kontroly. Minister práce a sociálnych vecí pre tento prípad podať demisiu neplánuje. „Myslím, že som urobil všetko, čo som urobiť mohol," povedal.
Poukázal na to, že o podozrivých platbách na úrade práce v Pezinku sa dozvedel už 20. augusta tohto roka. Ešte v ten deň kontaktoval vtedajšieho policajného prezidenta Petra Kovaříka, ministra vnútra Romana Mikulca a podal vo veci trestné oznámenie. Pár dní nato nariadil vykonanie kontroly na úrade práce v Pezinku a na základe tejto kontroly podal doplňujúce trestné oznámenie. K 1. septembru tohto roka Krajniak podľa jeho slov aj pre tento prípad vymenil generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR, keď Mariána Valentoviča na tomto poste vymenil Karol Zimmer. „Chcel som, aby celoslovenskú kontrolu vykonal nový generálny riaditeľ," povedal minister. Celoslovenská kontrola, ktorá sa uskutočnila v septembri, podľa Krajniaka poukázala na 339 podozrivých žiadostí o platby. Po preskúmaní týchto platieb sa však podľa neho ukázalo, že všetky žiadosti, okrem podozrivých žiadostí z Pezinka, boli oprávnené.
Sociálny výbor má rokovať o návrhu na komplexné preskúmanie poskytovania finančnej pomoci podnikateľom a živnostníkom v období pandémie úradmi práce. Pôjde o reakciu na medializované podozrenia o vyplácaní príspevkov na udržanie zamestnanosti aj tzv. schránkovým firmám.
Milióny eur z pandemickej prvej pomoci poslalo Slovensko schránkovým firmám. Prišlo na to Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK). Celkovo môže ísť o 24 miliónov eur z verejných peňazí. Podozrivé firmy nezakladajú účtovné závierky, nie je zrejmé či a koľko majú zamestnancov a viaceré majú podlžnosti na daniach. ICJK pri preverovaní firiem nenašli prevádzku žiadnej z nich a majitelia sú spravidla ľudia z Balkánu alebo z Grécka. Podľa zistení investigatívnych novinárov z týchto krajín pritom nejde o významných podnikateľov. „Mnohých bol dokonca problém nájsť na adresách uvedených v obchodnom registri. Napriek tomu dostali od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sumy porovnateľné s dlhé roky etablovanými spoločnosti s veľkým počtom zamestnancov,“ uviedlo ICJK.
Pandemickú pomoc štát poskytuje podnikateľom a firmám, ktoré museli pre protipandemické opatrenia obmedziť alebo zatvoriť svoje prevádzky, poklesli im tržby najmenej o 20 percent, alebo ktoré udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti počas vyhlásenej mimoriadnej situácie.
