Nešťastie sa stalo pri nedostavanej hrádzi hydroelektrárne Freudenau vo Viedni. Prežitá hrôza sa Emilovi vracala každý deň i noc a nedovolila mu priblížiť sa k Dunaju až do piatkovej pietnej spomienky na obete havárie.
K tragickému nešťastiu došlo 22. októbra 1996 desať minút pred 20.00 hod. Tlačný remorkér Ďumbier s loďou naloženou 750 tonami kostnej múčky minul v silnom prúde dráhu do plavebnej komory. Prúdenie rozvodneného Dunaja ho stiahlo k prepúšťacím splavom na reguláciu vody. Tam sa loď s nákladom zachytila na múroch druhej a tretej hate, zatiaľ čo remorkér s posádkou stiahol prúd cez štvrtú hať. Emil Šimek mal vtedy 46 rokov a obraz, aký poznáme z katastrofických filmov, prežíval na vlastnej koži.
Hororové spomienky sa mu odvtedy stále vracajú, akoby celú tú hrôzu zažíval len včera. „V skutočnosti sme išli na pomoc lodi Liptov, mali dva člny, ale za veľkej vody to nezvládali,“ spomína pán Šimek. Ďumbier, ktorý ešte pred Freudenau vyložil náklad kamenia, teda prešiel plavebnou komorou a prevzal od Liptova jeden z jeho člnov. Nešťastie sa stalo na spiatočnej ceste.
