Pri riešení klimatickej krízy ide o zachovanie stability všetkých štátov a inštitúcií, ktoré mnohé roky budovali, uviedla pre britský týždenník The Observer. "Katastrofálny scenár by znamenal, že by sme mali masívne toky vysídlených ľudí," povedala Espinosová. Ak sa podľa nej krajinám sveta nepodarí zvládnuť obmedzenie emisií skleníkových plynov, mohlo by to ohroziť globálnu bezpečnosť a stabilitu, pričom migračné krízy a nedostatok potravín by priniesli konflikty a chaos.
V Paríži sa v roku 2015 viac ako 190 krajín dohodlo na cieli udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, ako aj úsilí o to, aby tento nárast neprekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia. Všetky krajiny mali predložiť plány krokov, ako chcú tento cieľ dosiahnuť. Pri aktuálnych plánoch však svet podľa správy OSN smeruje k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia so súvisiacimi katastrofálnymi dôsledkami, píše agentúra DPA.
"Znamenalo by to menej potravín, teda pravdepodobne krízu potravinovej bezpečnosti. Výrazne viac ľudí by bolo zraniteľných zlými okolnosťami, teroristickými a násilnými skupinami," uviedla Espinosová. Už v minulosti sa podľa nej ukázalo, čo môžu prílevy utečencov vyvolať: "Ak sa to prejaví v oveľa väčšom meradle – nielen na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni – prinesie to veľmi vážne problémy."
Espinosová – výkonná tajomníčka Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), v rámci ktorého bola prijatá aj Parížska dohoda – bude mať spoločne s hostiteľskou Britániou na starosti vedenie rozhovorov v Glasgowe. Od nedele 31. októbra sa tam na dva týždne zídu zástupcovia približne 200 štátov, aby rokovali o tom, ako môžu byť parížske ciele ešte dosiahnuté.
