"Tieto mechanizmy spolu s riadne vykonávanými výberovými konaniami tvoria základné nástroje pre dosiahnutie cieľa depolitizovanej, profesionálnej a nezávislej verejnej služby. Zavádzanie nesystémových úprav, zvyšujúcich mieru politických zásahov do štátnej služby, tento cieľ nenaplní," podotkla Čaputová.
Zároveň vetovala aj novelu zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru SR, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, ktorá bola k prerokúvanému zákonu o štátnej službe vložená prílepkom. Tvrdí, že tento postup je v rozpore s legislatívnymi pravidlami, keďže sa v jednom zákone mení iný, nesúvisiaci zákon.
Takmer totožná právna úprava už bola platná medzi rokmi 2010 až 2016, poukazuje Čaputová s tým, že viedla vtedy k mnohým súdnym sporom. Súdy vtedy považovali rozhodnutia vydávané na základe tohto ustanovenia za nezákonné a v rozpore s ústavným právom na súdnu ochranu.
Cieľ navrhovanej úpravy, a to zavedenie efektívneho nástroja, ktorý umožní pružne reagovať na personálne potreby, nevyhnutné pre profesionalizáciu príslušníkov polície, považuje Čaputová za legitímny. "Nemožno ho však dosiahnuť v rozpore s legislatívnymi pravidlami, cez posilňovanie politických predstaviteľov a spôsobom, ktorý je podľa judikatúry súdov problematický," poznamenala.
Novelou zákona o štátnej službe sa mali posilniť právomoci generálneho tajomníka služobného úradu vo vzťahu k vedúcim zamestnancom. Zároveň sa mali posilniť aj právomoci ministra vnútra vo vzťahu k policajtom, ktorí sú ustanovení do funkcie nadriadeného.
