Poznamenal, že návrh ministerstva školstva počíta aj s možnosťou doplnenia možnosti financovania VŠ na základe napĺňania vopred dohodnutých výkonových parametrov, avšak tie bližšie nekonkretizuje. Jednoznačne by podľa neho malo byť definované aj nastavenie využitia a účelnosti nakladania s verejnými zdrojmi vrátane dodatočných zdrojov z plánu obnovy a odolnosti.
Lelovský upozornil, že VŠ na Slovensku rok čo rok produkujú desaťtisíce absolventov, ktorí nie sú, ani po piatich rokoch štúdia, pripravení na reálne požiadavky trhu práce a zamestnávateľov. Celkovo je to viac ako polovica všetkých absolventov, ktorí nepracujú v odboroch, ktoré vyštudovali, čo znamená obrovské plytvanie verejnými zdrojmi a neumožňuje plnohodnotné uplatnenie a kvalitný život absolventov.
"Reprezentácie vysokých škôl túto situáciu roky len pozorujú, avšak neprichádzajú so žiadnymi návrhmi na opatrenia, ktoré by nelichotivý stav vysokého školstva zmenili. Naopak, návrhy na systémové zmeny predložili zástupcovia zamestnávateľov, ako aj odborárov už v roku 2018. Vzhľadom na to sme očakávali, že vláda, po viac ako roku príprav, predstaví balík podstatne zásadnejších systémových zmien v oblasti vysokých škôl," dodal Lelovský.
RÚZ pokladá práve v kontexte plánu obnovy a odolnosti nadchádzajúce obdobie za kľúčové pre skoncovanie s otáľaním v reformách vysokého školstva. Únia je pripravená aktívne participovať v ďalšej diskusii o konkrétnych krokoch, ktoré zabezpečia pre budúcich absolventov perspektívu a kvalitné uplatnenie sa aj v meniacich sa podmienkach na európskom trhu, spojených s digitalizáciou a transformáciou všetkých povolaní a sektorov.
