Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová upozorňuje, že už pred pandémiou koronavírusu sa podľa prieskumov len jedna tretina ľudí dostala k špecializovanému lekárovi do jedného mesiaca. Druhá tretina čakala do troch mesiacov, ďalšia dlhšie ako tri mesiace.
„Pandémia však situáciu ešte zhoršila. Čakacie lehoty sa predĺžili z troch mesiacov aj na pol roka. Čím viac sa odkladali plánované zákroky, tým viac sa predlžovali čakacie doby,“ vysvetľuje. Keďže je špecialistov málo, nie je podľa nej možné zameškaný čas dobehnúť. Podľa riaditeľa odboru zdravotníctva v Bratislavskom kraji Tomáša Szalaya bola pandémia iba čerešničkou na torte. „Je to mnohohlavá hydra, ktorá má veľa jednoduchých, no nesprávnych vysvetlení,“ hovorí Szalay. Podľa neho je problémom napríklad to, že špecialisti nie sú platení od počtu vyliečených pacientov, ale od výkonov.
Preto podľa neho radšej „točia“ rovnakých pacientov, ako by mali prijímať nových. „Volám to kruhový objazd. Keď sa raz točíte v kruhu, dostanete ďalší a ďalší termín. Najväčší problém je dostať sa na ten kruhový objazd, na prvovyšetrenie,“ vysvetľuje Szalay. Pacientom potom podľa neho nezostane nič iné, len si za vyšetrenie priplatiť. Myslí si tiež, že pacienti chodia často k špecialistovi iba preto, že si to vyžaduje nejaký typ byrokracie. Všeobecný lekár napríklad nemôže vypísať pacientovi určité lieky, alebo ho poslať na niektoré vyšetrenia.
Koľko ich potrebujeme?
Lévyová vidí riešenie v posilnení špecializovaných ambulancií tam, kde sú najviac potrebné. Na to je však podľa nej dôležitá koordinácia zdravotných poisťovní, ministerstva zdravotníctva, ako aj samotných lekárov. Taktiež je podľa nej dôležité špecialistov finančne motivovať. „Veľmi sa obávame budúceho roka. Sumy, ktoré by mali dostať špecialisti od zdravotných poisťovní, sú veľmi neisté. Potrebuje sa pacientovi venovať, ošetriť ho. Keď im znížia platby, motivácia nebude žiadna,“ varuje Lévyová.
Podľa Szalaya by mohla byť riešením tzv. rajonizácia, ktorú poznáme u všeobecných lekárov. Špecialista by tak bol povinný vyšetriť ľudí, ktorí sú z jeho spádovej oblasti, obce či okresu. „Zodpovednosť za nájdenie termínu u špecialistu by sme nechali zdravotným poisťovniam. Momentálne je to na samotnom pacientovi, ktorý musí chodiť od dverí k dverám, prípadne sa podľa zákona musí obrátiť na VÚC, ktorý však proces nie je schopný urýchliť,“ vysvetľuje šéf odboru zdravotníctva.
Za úvahu podľa neho stojí aj to, či pacienti skutočne potrebujú toľko odbornej starostlivosti. „Na Slovensku je viac špecialistov ako všeobecných lekárov. V západnej Európe mnoho diagnóz rieši priamo všeobecný lekár, vďaka čomu už potom nemusia ísť k špecialistovi,“ dodáva.
